Mnohí z nás pijú perlivú vodu častejšie, než vodu z vodovodu. Je to ale zdravé? Téme sa podrobne venoval portál webmd.com.
Rozlišujeme niekoľko druhov perlivých vôd. Prvou z nich je sýtená voda, resp. šumivá voda. Ide o vodu, ktorá je napustená CO2, teda oxidom uhličitým. Ak sa pýtate, či táto voda je schopnou hydratovať naše telo viac, tak odpoveď je nie. Rozdiel môžete pocítiť len v chuti. Niekomu jednoducho chutí viac bublinková voda ako tá bežná.
Treba ale povedať, že nie všetky perlivé vody sú si rovné. Zabudnime teraz na sladené vody a prejdime k minerálnym vodám. Minerálne vody sú často prirodzene nasýtené oxidom uhličitým. No v závislosti od toho, odkiaľ pochádza, obsahuje rôzne množstvo minerálov ako je napríklad vápnik, sodík či horčík. Na to, aby sme mohli označiť nejakú vodu za minerálnu, tak musí obsahovať predpísané množstvo minerálov a proces plnenia do fliaš, by mal prebiehať pri zdroji. Ďalším zásadným rozdielom je, že väčšinou ju nie je potrebné chemicky upravovať či dezinfikovať. Zároveň jej dodávateľ, by nemal meniť jej pôvodné zloženie.
V minerálne vode sú dôležité látky
Vápnik je látka, ktorá je dôležitá pre zdravie kostí a svalov. Horčík zas pomáha telu regulovať hladinu cukru v krvi a krvný tlak. Sodík hrá v ľudskej fyziológii zásadnú úlohu. Kontroluje napríklad objem telesných tekutín a pomáha udržať rovnováhu zásad a kyselín. No môže predstavovať pre človeka problém, ak má diétu s nízkym obsahom soli. Ak sa preto snažíte obmedziť príjem soli, zdravšou voľbou je pre vás voda z vodovodu. V minerálnej vode sú okrem iného prítomné častokrát aj ďalšie látky. Napríklad železo, zinok či bikarbonát, vysvetľuje portál clevelandclinic.org.
Voda z kohútika prechádza chemickým spracovaním
Zároveň treba ale povedať, že do vody z vodovodu, sa rovnako môžu pridávať minerály. No zväčša má menej minerálov v porovnaní s minerálnou vodou. Taktiež treba spomenúť, že prechádza náročným procesom úpravy, aby bola vhodná na pitie či varenie. Na odstránenie nečistôt sa v mestách napríklad používa často chlór. Tiež treba uviesť, že voda z kohútika sa k nám dostane cez zložitú sieť potrubí, čo samo o sebe vyvolávala viacero otázok, či nemôže prísť ku kontaminácii a následnému zhoršeniu kvality. Náročnosť úpravy vody ale závisí od jej znečistenia. Voda z kohútika totiž zväčša pochádza z podzemného alebo povrchového zdroja, zatiaľ čo minerálna voda pochádza z prameňov minerálnych vodných zdrojov.
Koľko minerálnej vody by sme mali piť?
Keďže obsah minerálov sa medzi rôznymi druhmi minerálnych vôd veľmi líši, neexistuje odporúčané denné množstvo koľko minerálky, by ste mali vypiť. Existujú ale odporúčania, koľko vápnika a horčíka by ste mali prijať, čo sú dve najrozšírenejšie živiny v minerálnej vode. Odporúčaná dávka ale závisí od toho, koľko máte rokov, aký je váš zdravotný stav a podobne. Napríklad podľa odporúčaní DACH by mal priemerný muž denne prijať asi 350 mg horčíka, zatiaľ čo žena 300 mg. V prípade vápniku sa odporúčaná dávka pohybuje niekde v rozmedzí 800 až 1200 mg. No v prípade špecifických okolností, môže byť dávka potrebných minerálov aj vyššie, preto sa je potrebné vždy poradiť s lekárom. V každom prípade, minerálne vody môžu byť dobrým a hlavne dostupným zdrojom minerálov, ktoré naše telo potrebuje na riadne fungovanie. To je aj dôvod, prečo by sme sa ich nemali báť.
