Smrť varom, metóda popravy, pri ktorej je človek zabitý ponorením do vriacej tekutiny, neopustila povedomie spoločnosti. Aj keď nebola taká častá ako iné formy popravy, uvarenie na smrť sa praktizovalo v častiach Európy a Ázie. Jej prevedenie bolo sprevádzané nevyhnutnou a strašnou bolesťou, keďže proces zdĺhavosti varu je mimoriadne krutý, približuje web wikipedia.org.
Popravy tohto druhu sa zvykli uskutočňovať s použitím väčších nádob, ako sú kotle alebo hermeticky uzavreté kanvice, naplnené tekutinou ako voda, olej, decht alebo loj, spolu s mechanizmom háku a kladky.
V porovnaní s inými formami popravy, ako je napríklad utopenie, boli prípady uvarenia nažive ako oficiálny trest relatívne zriedkavé a neobvyklé. Vzhľadom na brutálnosť a neľudskosť tejto metódy sa právne systémy zväčša vyhýbali jej použitiu. Nekompromisná prax variť odsúdených na smrť, bola kedysi praktizovaná v Anglicku aj na európskom kontinente a dodnes vzbudzuje hrôzu a nepochopenie. Starobylé právne dokumenty naznačujú, že táto brutálna forma popravy bola jedným z hrozných trestov, ktoré čakali tých, ktorí sa dopustili vážnych zločinov, ako bolo napríklad otrávenie.
Jediná známa zmienka o varení na smrť v anglickom legislatívnom texte pochádza z roku 1531, z obdobia vlády Henricha VIII. Tento zákon explicitne ukladá, že odsúdení tráviči by mali byť potrestaní varom na smrť. Často však historické pramene tento trest spájajú skôr s falšovaním mincí ako s trávením.
Napríklad kroniky z roku 1852 zaznamenávajú brutálnu scénu varenia otráveného jedinca na Smithfielde v roku 1522. Muža, obvineného z trávenia, pripútali na reťaz a opakovane ho ponorili do vriacej vody, až kým nezomrel. Táto hrôza vychádzajúca z histórie nám pripomína dôležitosť hodnôt spravodlivosti a ľudskosti, ktoré sa odvtedy výrazne posunuli.
Ani v ďalekej Ázii sa niektorým krutý osud nevyhol
V starovekom Mongolsku, konkrétne v 12. a 13. storočí, sa porazení cháni niekedy stretávali s rovnako hrozným osudom uvarenia zaživa. Napriek tomu však smrť vo vode patrila medzi najdesivejšie spôsoby úmrtia. Chán je titul alebo hodnosť, ktorá bola historicky udelená vládcom mongolských a tureckých kmeňov alebo štátov. Tento termín sa najčastejšie používal v stredoveku a bol spojený s vplyvnými vodcami alebo vládcami v Ázii, najmä v oblastiach, ktoré boli súčasťou Mongolského impéria, približuje britannica.com.
O niečo neskôr, v 16. storočí v Japonsku, sa tento druh hroznej popravy stal realitou pre pololegendárneho japonského banditu Ishikawu Goemona. Ten bol uvarený zaživa vo veľkej železnej vani v tvare kotla.
Tieto príbehy nám pripomínajú temné časti ľudskej minulosti a brutalitu, ktorá môže vyvierať z nesmiernych konfliktov a náboženskej nenávisti.
