Švédsky kráľ Adolf Frederick bol panovníkom zastávajúcim slobodu a zaslúžil sa o rozvoj občianskych práv pre svojich občanov. Švédsko počas jeho panovania zažilo obdobie slobody a v roku 1766 za jeho vlády švédsky parlament prijal prvý zákon na svete podporujúci slobodu tlače a informácií.
Počas pôstu sa väčšina kresťanov zrieka konzumácie viacerých druhov potravín ako je mäso, mliečne výrobky či vajíčka. V určitom okamihu sa vo Švédsku rozvinula tradícia prípravy na pôst tak, že sa vo fašiangové utorky konzumovalo veľké množstvo tých jedál, ktorých sa ľudia museli počas nastávajúceho pôstu vzdať.
V roku 1771 sa takejto tradície účastnil aj švédsky kráľ Adolf Frederick a na pôstny utorok dňa 12.2.1771 si doprial poriadnu porciu jedla obsahujúcu kaviár, homáre, repu, varené mäso či kapustu a to všetko v obrovskom množstve. Kráľ mal v ten deň na jedlo veľkú chuť a je možné, že bol zvyknutý na prejedanie sa a predstava nedostatku jeho obľúbeného jedla počas pôstu, mohla byť dôvodom, prečo to v tento deň tak prehnal. Po večeri si doprial dezert semlas, ktorým sú buchty upečené z bielej múky a ktorých história siaha až do roku 1541. Od tohto času ich králi zaradili do svojho fašiangového jedálnička.
Zo záznamov možno vyzistiť, že bežný Švéd zvykol zjesť z tohto obľúbeného dezertu 4 alebo 5 kusov počas celého fašiangového obdobia. Kráľ Frederick ich však na jedno posedenie zjedol až 14 kusov a navyše boli podávané v miske s horúcim mliekom, posypané hrozienkami a škoricou. V ten istý deň na následky tráviacich problémov zomrel a s ním aj vláda slobody, ktorú zastával. Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Gustav III., ktorý si zvolil presne opačnú cestu vládnutia. Zastával vládu diktatúry a obmedzil aj slobodu tlače. Svoju krajinu napokon zatiahol do vojny s Ruskom, ktorá sa skončila porážkou Švédka, píše stránka allthatsinteresting.com.
Prejedanie je problémom, ktorý pretrváva i dnes
Pre množstvo ľudí je jedlo emocionálnou záležitosťou a prejedaním si kompenzujú vysoký stres, smútok, hnev, melanchóliu či nadmernú vyčerpanosť. Náš mozog si vytvorí závislosť od návykových potravín a aj keď sa môže zdať, že závislosť na jedle nie je rovnako zlá ako závislosť na alkohole, môže byť ťažšie zvládnuteľná, pretože jedlo nemôžeme len tak vynechať zo svojho života. Človek s jedlom prichádza do každodenného kontaktu a nájsť tu správnu mieru skonzumovaného množstva, môže byť ťažké.
Prekonanie tejto závislosti od jedla však prináša zlepšenie duševného i fyzického zdravia a dochádza i k zníženiu rizika vzniku chorôb a k zlepšeniu stavby tela, píše inbodyusa.com.
