Bez ohľadu na to, či si veriaci alebo nie, určite si počul príbeh o tom, ako Eva, prvá žena, spolu s Adamom, prvým mužom, v rajskej záhrade ochutnali zakázané ovocie, ktorým bolo jablko. Vedel si ale, že v skutočnosti nevieme, či tým hriešnym ovocím bolo jablko? Biblia nespomína, aké ovocie prvý muž a prvá žena ochutnali. Podľa všetkého išlo o chybu v preklade textu alebo o zámernú hru s týmito slovami, keď bola kniha preložená z hebrejčiny do latinčiny.
Prejdime ale teraz k ďalšej zaujímavej téme, ktorou je, Ježiš Kristus. Z histórie určite poznáš niekoľko osobností, ktoré sa neskôr ukázali, že neexistujú. Prípadne existujú veľké pochybnosti, či boli tieto osoby reálne. Napríklad legenda o Kaldim, pastierovi, ktorý objavil účinok bobúľ kávy. O jeho existencii neexistujú žiadne dôkazy, no aj napriek tomu sa vo všeobecnosti verí, že to bol on, kto objavil kávu.
Ježiš Kristus je pravdepodobne najznámejšou osobou na svete. Poznajú ju všetci a to bez ohľadu na to, či veria v boha alebo nie. Ako ale vieme, že existoval? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu nižšie.
Existoval Ježiš Kristus?
Historická existencia Ježiša Krista je jednou z najvýznamnejších otázok nielen teológie, ale aj histórie.
To, či Ježiš Kristus existoval, je dlho diskutovanou témou, a veľká časť diskutujúcich svorne tvrdí, že ide o mýtus. Vo vedeckom svete bola ale táto otázka v podstate vyriešená už v prvej polovici 20. storočia.
Väčšina historikov sa zhoduje, že skutočne žil. Podľa odborníkov je nemožné, aby tak výrazná postava vznikla len na základe vymysleného príbehu, najmä v kontexte prvého storočia, kedy by sa takéto tvrdenia ťažko udržali pri živote.
„Myšlienka, že Ježiš bol čisto mýtickou postavou, bola a stále je považovaná za neudržateľnú okrajovú teóriu.“
Podľa všeobecného konsenzu historikov žil Ježiš z Nazareta v prvom storočí v Herodovskom kráľovstve Judey, a na jeho živote a učeniach bolo neskôr postavené kresťanstvo.
Aké dôkazy máme, že skutočne existoval?
Jedným z hlavných dôkazov existencie Ježiša sú rané písomné záznamy, ktoré pochádzajú nielen z biblických textov, ale aj od nezávislých historikov. Jedným z najdôležitejších je židovský historik Flavius Josephus, ktorý žil v 1. storočí a dvakrát sa zmieňuje o Ježišovi vo svojom diele Židovské starožitnosti. Len pre zaujímavosť, táto kniha bola pôvodne napísaná v roku 93. Kr., približuje web history.com.
Josephus opisuje Ježiša ako „múdreho človeka“, ktorý robil „zázraky“ a mal mnoho nasledovníkov medzi Židmi i pohanmi. Tento záznam, aj keď bol možno neskôr upravený kresťanskými prepisovačmi, je všeobecne považovaný za autentický zdroj, ktorý poskytuje externé svedectvo o Ježišovej existencii.
Židovské starožitnosti ale nie sú jediným dielom, ktoré potvrdzuje existenciu Ježiša Krista. Ďalším dôležitým historickým zdrojom je rímsky historik Tacitus, ktorý vo svojich Annáloch (Annals of Imperial Rome) napísal, že Ježiš, ktorého nazýva „Christus“, bol popravený za vlády cisára Tiberia na príkaz Pontia Piláta. Tento nezávislý záznam je obzvlášť cenný, pretože Tacitus nemal žiadne sympatie ku kresťanom, čo znižuje pravdepodobnosť, že by jeho správa bola ovplyvnená kresťanskou propagandou.
V súvislosti s touto témou musíme spomenúť aj Apoštola Pavola, ktorý bol jednou z najvýznamnejších postáv v histórii raného kresťanstva a jeho listy sú dôležitým zdrojom pre potvrdenie historickej existencie Ježiša Krista.
Pavol bol horlivým prenasledovateľom kresťanov, až kým nezažil zjavenie vzkrieseného Ježiša na ceste do Damasku, čo úplne zmenilo jeho život a stalo sa základom jeho misie šíriť kresťanstvo. Pavlove listy, ktoré tvoria významnú časť Nového zákona, sú najstaršími dochovanými písomnými zdrojmi, ktoré sa zmieňujú o Ježišovi. Pavol písal svoje listy medzi rokmi 48 a 67 n.l., teda len niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti, približuje web evidenceunseen.com.
Treba ale rozlišovať medzi „historickým Ježišom“ a „Kristom viery“
Dôležité je ale rozlišovať medzi „historickým Ježišom“ a „Kristom viery“. Veda sa zameriava na historické fakty, zatiaľ čo teologické otázky, ako sú jeho zázraky a vzkriesenie, sú považované za otázky viery.
