Výskumný tím pod vedením Williama Dixona, riaditeľa Centra pre epidemiológiu verzus artritídu na Univerzite v Manchestri, sa zameral na zdokonalenie skorších štúdií, ktoré obsahovali príliš malú vzorku ľudí alebo trvali príliš krátko na to, aby poskytli dostatok informácií. Do výskumu bolo prihlásených viac ako 13 000 ľudí trpiacich chronickými bolestivými stavmi, aby sa zúčastnili na ich 15-mesačnej štúdii, ktorá sa začala ešte v januári 2016, upozorňuje portál washingtonpost.com.
Výsledky ukázali, že nízky tlak, vysoká vlhkosť, výdatné zrážky a silný vietor sú spojené so zvýšenou bolesťou. Inými slovami, ľudia s najväčšou pravdepodobnosťou zažívajú bolesti v búrlivých, veterných dňoch a najmenej bolesti zas v suchých a pokojných dňoch.
Výskum si vyžadoval plnú súčinnosť účastníkov
Účastníci si stiahli aplikáciu do svojich smartfónov, ktorá mala sledovať ich polohu a zaznamenávala miestne počasie. Následne museli každý deň aplikáciu používať s cieľom zaznamenávania ďalších údajov, akými boli úroveň bolesti, nálada, kvalita spánku či čas strávený v exteriéri. Z informácií, ktoré boli zhromaždené, sa vytvorili dva dokumenty.
Prvý dokument sa zameral na takmer 2 700 ľudí, ktorí poskytli najkonzistentnejšie a najpresnejšie údaje, aby bolo zrejmé, ako sa im darilo každý deň v meniacom sa počasí. Druhý dokument sa zameral na väčšiu skupinu účastníkov v počte viac ako 10 000, ktorí zadávali údaje sporadickejšie. Údaje porovnávali ich stav v dňoch, keď veľa ľudí hlásilo bolesť, s dňami, keď bolesť hlásilo pomenej ľudí.
Záverom oboch dokumentov bolo, že ľudia viac trpeli v obdobiach nižšieho tlaku, vyššej vlhkosti a silnejšieho vetra. Nízky tlak bol najčastejšou príčinou správ o bolesti, povedal David Schultz, profesor synoptickej meteorológie na univerzite v Manchestri.
„Keď sa nižší tlak blíži k Spojenému kráľovstvu, vtedy si ľudia začínajú všímať nárast bolesti. Keď je v Spojenom kráľovstve vzor vysokého tlaku, vtedy ľudia nemajú tendenciu hlásiť bolestivé stavy,“ povedal Schultz, držiteľ ceny za úspech v biometeorológii od Európskej meteorologickej spoločnosti.
Ostatní odborníci sú voči výsledkom štúdie skeptickí
Bolesť kĺbov môže byť následkom toho, že keď tlak klesne, vaky s tekutinou v kĺboch sa rozšíria, čo vyvoláva bolesť, no ani toto tvrdenie nemôžu vedci s istotou potvrdiť.
Geir Smedslund, vedúci výskumník Nórskeho inštitútu verejného zdravia, ktorý sa síce na výskume nezúčastnil, no ocenil aspoň snahu o jeho rozsah.
„Pozitívne by som spomenul, že autorom sa podarilo prekonať niekoľko nedostatkov predchádzajúcich štúdií, ako sú malé vzorky, krátke obdobia pozorovania a chybné štatistické metódy,“ uviedol Smedslund.
Robert Shmerling, reumatológ a hlavný redaktor v Harvard Health Publications, ktorý sa výskumu rovnako nezúčastnil, uviedol, že v štúdii neboli zahrnuté ďalšie významné faktory ako napríklad množstvo vody, ktoré človek vypije. Ako ďalší dotaz uviedol, že by bolo určite lepšie, keby účastníci neboli vôbec nútení vnímať počasie, čo môže ovplyvňovať ich úsudok. Zostáva preto skeptický voči súvislosti medzi počasím a bolesťami kĺbov.
„Pre jednotlivca môže byť pravda, že existuje korelácia medzi počasím a symptómami kĺbov. Ale v podstate sa toto spojenie v štúdiách nepreukázalo,“ dodal Shmerling na záver.
