Mnohí ľudia rok čo rok cestujú do hôr, aby pokorili tie najvyššie vrchy. No nie každému sa to podarí obzvlášť pri tých s prívlastkom „naj“.
Vo vysokých nadmorských výškach sa môžete stretnúť s rôznymi nástrahami a nehovoríme len o fyzických prekážkach na ceste, píše portál theconversation.com.
Ako sa „nadmorská výška“ líši od hladiny mora?
Vzduch sa skladá z rôznych molekúl, pričom dusík (79,04 %) a kyslík (20,93 %) tvoria väčšinu každého dychu, ktorý robíme. Toto zloženie vzduchu zostáva konzistentné, či už sme na úrovni mora alebo vo výške. No problémom je, že čím sme vyššie, tak tým sú molekuly od seba ďalej. Je to spôsobené tým, že vo vysokých nadmorských výškach je nižší tlak na ich „stlačenie“ k sebe.
To znamená, že v rovnakom objeme vzduchu, aký vdychujeme, je menej molekúl kyslíka. To spôsobuje hypoxiu. Pre tých, ktorí nevedia, tak hypoxia je stav, v ktorom kyslík nie je dostupný v dostatočnom množstve na úrovni tkaniva na udržanie primeranej homeostázy, teda stavu normálneho fungovania.
Ako to vplýva na ľudské telo?
Ak dostávame do tela menej kyslíka, tak telo odpovedá tým, že začneme viac dýchať. Pokúša sa zvýšiť príjem kyslíka. No napriek tomu, vo vašom obehovom systéme je ho stále menej, čo znamená, že sa do svalov dostáva menej kyslíka. Ako už asi tušíte, tak menej kyslík = horší výkon.
V priebehu niekoľkých hodín, ako sa vášmu telu dostáva menej kyslíka ako potrebuje, tak telo rýchlejšie stráca vodu, čo vedie k dehydratácii. Rovnako treba uviesť, že voda sa môže hromadiť aj v pľúcach či mozgu, čo môže viesť k ďalším problémom.
Nadmorská výška môže tiež zrýchliť váš metabolizmus a zároveň potlačiť chuť do jedla, čo znamená, že budete musieť jesť viac, než máte chuť, aby ste si udržali neutrálnu energetickú rovnováhu. A hoci telo reaguje tým, že sa snaží „aklimatizovať“, tak vo výsledku bude váš fyzický výkon vo výške horší v porovnaní s „rovnakou“ aktivitou na úrovni hladiny mora.
„Pokračovanie do vyšších nadmorských výšok bez riadnej aklimatizácie môže viesť k potenciálne vážnym, dokonca život ohrozujúcim ochoreniam.“
No to nie je všetko, čo na vás číha
Veľká skupina ľudí, ktorí vstupujú do vyšších nadmorských výšok, pociťujú následky akútnej výškovej choroby. Symptómy tohto ochorenia sa zvyčajne začínajú 6-48 hodín potom, ako človek je vystavený vysokej nadmorskej výške. Zahŕňajú napríklad bolesť hlavy, nevoľnosť, letargiu, závraty alebo poruchy spánku.
Je ťažké predpovedať, kto bude nepriaznivo ovplyvnený nadmorskou výškou. Dokonca ani športovci nemajú istotu, že sú „chránení“ pred následkami vysokej nadmorskej výšky.
Čo je vysoká nadmorská výška?
Nadmorská výška je definovaná na nasledujúcej stupnici: Vysoká – 2 438 – 3 658 metrov, Veľmi vysoká 3 658 – 5 487 metrov a Mimoriadne vysoká 5 500 metrov a viac.
V čom sú vysokohorskí domorodci iní?
O ľuďoch, ktorí bývajú v nadmorskej výške, je známe, že majú väčšiu schopnosť fyzickej práce v nadmorskej výške v porovnaní s bežným človekom. Napríklad šerpovia, ktorí žijú v horských oblastiach Nepálu, sú známi svojimi horolezeckými schopnosťami.
Je to možné z dôvodu, že vysokohorskí domorodci vykazujú veľké objemy pľúc a väčšiu účinnosť transportu kyslíka do tkanív, a to v pokoji aj počas cvičenia. No treba uviesť, že vedci nemajú v tomto istotu, či ide o „vrodenú“ výhodu, alebo telo sa dokáže v priebehu dlhšej doby aklimatizovať.
