Keď máš 30 či 20 rokov alebo ešte menej, tak sa asi nezamýšľaš nad starobou a tým, koľko rokov sa dožiješ. Mnoho mladých ľudí sa cíti byť „nesmrteľnými“, no skutočnosť je taká, že každý z nás tu má predurčený čas, ktorý je ohraničený. V súčasnosti je priemerný vek Slováka okolo 74 rokov, zatiaľ čo Slovensky sa dožívajú o 7 rokov viac.

Ak by sme sa pozreli na globálne štatistiky, tak človek sa v priemere dožíva v súčasnosti okolo 73 rokov. Samozrejme, veľa závisí od toho, kde žije. Ak je to v menej vyspelej krajine, tak sa dožije menej na rozdiel od krajín s rozvinutou ekonomikou a dobrou zdravotnou starostlivosťou. V roku 2050 by tento vek mal dosiahnuť v priemere približne 78 rokov.

Otázkou ale je, koľko rokov sa môže človek potenciálne dožiť

Mbah Gotho sa dožil až 146 rokov, čo je najstarší zaznamenaný vek. Háčik je ale v tom, že hoci tvrdil, že sa narodil 31. decembra 1870. Jeho skutočný vek sa ale nepodarilo nezávisle overiť, a preto držiteľkou rekordu najstaršej žijúcej osoby je Jeanne Calmentovej, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov a 164 dní.

Mimochodom, ak by si sa chcel dožiť dlhého veku, tak tu sú rady od ľudí, ktorí sa dožili viac ako 100 rokov. Vráťme sa ale späť k téme.

Dožije sa niekto niekedy 130 rokov?

Štúdia z Univerzity vo Washingtone naznačuje, že plynúcim časom sa bude extrémna dlhovekosť objavovať čoraz častejšie. Podľa ich výskumu by v tomto storočí mohlo viacero jednotlivcov dosiahnuť vek 125 až 130 rokov. Štúdia využila bayesovskú štatistiku na odhad maximálneho veku v 13 krajinách do roku 2100, pričom dospela k záveru, že je takmer isté, že súčasný rekord 122 rokov bude prekonaný. Pravdepodobnosť, že niekto dosiahne 125 rokov, je podľa práce výskumníkov 68 % a pravdepodobnosť, že niekto prekoná 130 rokov, je 13%.

Existuje horná hranica, koľko rokov sa môžeme potenciálne dožiť?

Ďalšia štúdia zas hovorí, že „horná hranica“ dožitia človeka nebola pevne daná, resp. že zatiaľ neexistuje.

„Naše údaje nám hovoria, že zatiaľ neexistuje žiadna pevná hranica dĺžky ľudského života,“ povedal hlavný autor štúdie Kenneth Wachter. „Nielenže vidíme, že miera úmrtnosti sa s vekom prestáva zhoršovať, ale vidíme, že sa časom mierne zlepšuje.“, doplnil.

Objavujú sa ale aj protichodné názory. Vo všeobecnosti prevláda názor, že zlepšovaním kvality zdravotníctva, sa bude neustále predlžovať aj maximálna dĺžka života. Určite to do určite miery aj platí, pričom otvorenou otázkou je, či sme potenciálny vrchol, teda najväčšie možné (skokové) zvýšenie veku dožitia, už zažili alebo nie.

Práca výskumníkov z Nature by Albert Einstein College of Medicine tvrdí, že vrchol sme zažili v 90-rokoch minulého tisícročia.

„Demografi, ako aj biológovia tvrdia, že nie je dôvod si myslieť, že pokračujúce zvyšovanie maximálnej dĺžky života sa čoskoro skončí,“ povedal Jan Vijg, Ph.D., „Naše údaje však silne naznačujú, že to už bolo dosiahnuté a že sa to stalo v 90. rokoch.“, doplnil.

Výskumníci vypočítali, že maximálna dĺžka ľudského života je 125 rokov.

„Ďalší pokrok v boji proti infekčným a chronickým ochoreniam môže pokračovať v zvyšovaní priemernej dĺžky života, ale nie maximálnej dĺžky života,“ povedal Dr. Vijg. „Aj keď je možné, že terapeutické objavy by mohli predĺžiť ľudskú dlhovekosť za hranice, ktoré sme vypočítali,..“, doplnil.

Dožijeme sa niekedy nesmrteľnosti?

Možno si už počul o pokrokoch v umelej inteligencii. Viacero expertov na čele so známym futurológom Ray Kurtweilom hovorí, že nesmrteľnosti sa dočkáme ešte v tomto desaťročí. Údajne nám k tomu pomôže umelá inteligencia. Podľa neho sa umelá inteligencia „odtrhne“ a podarí sa jej objaviť nanobotov, ktorý budú schopný opravovať naše telá na bunečnej úrovni. Podľa neho tieto drobné roboty by mohli zabrániť chorobám a starnutiu, čím by ľudstvo naviedli do veku nesmrteľnosti.

Nuž, či má alebo nemá pravdu, uvidíme už o pár rokov.

Pravidlá preberania obsahu