Odhalené tajomstvá starovekého Egypta často vzbudzujú vďaka svojej exotike, histórii a záhadnosti veľký záujem. Medzi najznámejšie z nich patrí Kliatba faraónov, ktorá údajne hrozí každému, kto naruší hrobku a pokoj starovekej egyptskej múmie, najmä faraóna. Viera v túto kliatbu sa stala takým silným fenoménom, že aj vedecká komunita sa začala zaoberať možnými príčinami tohto tajomného javu, vysvetľuje web Wikipedia.org.
Mnohí autori a dokumentaristi sa od polovice 20. storočia zaoberali touto tematikou a tvrdili, že kliatba nemá podobu nadprirodzeného prekliatia, ale skôr má vedecky vysvetliteľné príčiny, ako sú baktérie alebo žiarenie. Ide o názor, ktorý sa stretáva s rozporuplnými reakciami, no nepochybne prilákal pozornosť širokej verejnosti.
Slávny egyptológ James Henry Breasted spolupracoval s hlavným objaviteľom Tutanchamónovej hrobky, Howardom Carterom, krátko po prvom otvorení hrobky. Ich úsilie odhalilo tajomstvá starovekého Egypta, ktoré vzbudili obrovský záujem verejnosti. No nečakane sa stali svedkami zvláštneho a nevysvetliteľného javu a to údajnej kliatby faraónov.
Kliatba či len zhoda náhod?
V roku 1922 pri otváraní hrobky Tutanchamóna sa odohrali udalosti, ktoré dodnes lámu hlavu archeológom a vedcom. Po príchode posla, ktorý priniesol pozdravy pre Cartera, ľudia počuli zvuk, ktorý pripomínal slabý ľudský výkrik. Keď posol prišiel ku vchodu, našiel vtáčiu klietku a v nej kobru, symbol egyptskej monarchie. Zomrelý kanárik v ústach kobry vyvolal miestne povesti o kliatbe, ktorá hrozí tým, ktorí sa odvážia narušiť hrobku múmie starovekých Egypťanov.
Jedným z prípadov, ktorý bol považovaný za dôkaz kliatby, bola smrť lorda Carnarvona, ktorý výkop hrobky financoval. Po nešťastnom poštípaní komárom sa neskôr zranil pri holení a následne zomrel na otravu krvi.
Podľa štúdie, ktorá sa zaoberala osudom 58 ľudí, ktorí boli prítomní pri otvorení hrobky a sarkofágu Tutanchamóna, iba osem zomrelo v priebehu nasledujúcich rokov. Toto zistenie spochybňuje fakt, že odkrytie hrobky bolo opatrené kliatbou, ktorá mala postihnúť každého, kto do nej vstúpil. Napriek kliatbe sa päťdesiat ľudí z tohto pôvodného počtu dlhé roky tešilo dobrému zdraviu a dlhému životu.
Medzi tými, ktorí prežili po odkrytí hrobky, bol aj hlavný archeológ a objaviteľ Howard Carter. Nepominul sa z tohto sveta až do roku 1939, keď ho skolil lymfóm vo veku 64 rokov.
Jedným z najzaujímavejších prípadov je lady Evelyn Herbert, dcéra lorda Carnarvona, ktorá patrila k prvým ľuďom, ktorí vstúpili do hrobky po jej objavení. Žila ešte ďalších 57 rokov až do roku 1980.
Americký archeológ J.O. Kinnaman je ďalším príkladom preživšieho spojeného s touto veľkolepou udalosťou. Zomrel až v roku 1961, teda až po úctyhodných 39 rokoch od navštívenia povestnej hrobky.
Moderné vedecké pohľady však zdôrazňujú, že egyptské kliatby sú skôr kultúrnym, než vedeckým fenoménom a ich pôvod súvisí s egyptskou históriou a vývojom kultúry.
„„Kliatba faraónov“ je mýtus spojený s objavením hrobky Tutanchamona. Archeológovia, ktorí hrobku objavili, boli vystavení zvláštnym a podozrivým incidentom, z ktorých niektoré viedli k ich smrti.“
Napriek povestiam a príbehom o kliatbe to nijako neodradilo mnohých archeológov a vedcov od ďalších výskumov a objavovania hrobiek, ktoré nám odhaľujú bohaté tajomstvá minulosti a učia nás o fascinujúcej histórii starovekého Egypta.
