Súboj o liečbu Alzheimerovej choroby sa stáva čoraz viac konkurenčným a kontroverzným. V posledných rokoch sme boli svedkami niekoľkých dôležitých kontroverzií, píše portál theconversation.com.
V júli 2022 oznámilo vedecké časopis Science, že kľúčová výskumná práca z roku 2006, publikovaná v prestížnom časopise Nature, ktorá identifikovala podtyp mozgového proteínu nazývaného beta-amyloid ako príčinu Alzheimerovej choroby, mohla byť založená na falšovaných údajoch.
O rok skôr, v júni 2021, schválila americká Agentúra pre kontrolu potravín a liečiv adukanumab, liek cieliaci beta-amyloid, ako liečbu Alzheimerovej choroby, aj keď údaje podporujúce jeho použitie boli neúplné a protirečivé. Niektorí lekári tvrdia, že adukanumab nemal byť nikdy schválený, zatiaľ čo iní tvrdia, že áno.
S miliónmi ľudí potrebujúcimi účinnú liečbu sa však stále pýtame, prečo sa v tejto honbe po lieku na jednu z najzávažnejších chorôb, ktorá postihuje ľudstvo, stále ešte váhame?
Únik z biedy beta-amyloidu
Veda sa už mnoho rokov sústreďuje na hľadanie nových liečebných metód na Alzheimerovu chorobu tým, že sa snaží zabrániť tvorbe škodlivých zhlukov tajomného proteínu nazvaného beta-amyloid. V skutočnosti to môžeme považovať za akúsi intelektuálnu bariéru, keďže sme sa takmer výlučne zameriavali na tento prístup a často sme zanedbávali alebo dokonca ignorovali iné možné vysvetlenia choroby.
Bohužiaľ, táto snaha o skúmanie abnormálnych proteínových zhlukov sa zatiaľ neprejavila v účinnom lieku alebo terapii. Potreba nového spôsobu uvažovania o Alzheimerovej chorobe, ktorý sa zameriava mimo týchto zhlukov, sa stáva prioritou v oblasti mozgovej vedy.
Pozerali sme sa na ochorenie nesprávne?
Laboratórium v Krembil Brain Institute, ktoré je súčasťou University Health Network v Toronte, vyvíja novú teóriu o Alzheimerovej chorobe. Na základe 30-ročných výskumov už viac nevnímajú vedci z ústavu Alzheimerovu chorobu primárne ako ochorenie mozgu. Skôr veria, že Alzheimerova choroba je predovšetkým poruchou imunitného systému v mozgu.
Imunitný systém sa nachádza v každom orgáne v tele a zahrnuje súbor buniek a molekúl, ktoré spolupracujú na oprave poškodení a ochrane pred cudzími agresormi. Keď sa niekto potkne a spadne, imunitný systém pomáha opraviť poškodené tkanivá. Keď sa vyskytne vírusová alebo bakteriálna infekcia, imunitný systém pomáha v boji proti týmto mikrobiálnym invazívom.
Také isté procesy sa vyskytujú aj v mozgu. Keď dochádza k úraze, imunitný systém mozgu sa zapne, aby pomohol pri oprave poškodených častiach mozgu. Keď sú v mozgu prítomné baktérie, imunitný systém sa tam bráni.
Alzheimerova choroba ako autoimunitné ochorenie
Vedci preto veria, že beta-amyloid nie je abnormálne produkovaný proteín, ale skôr je to normálne sa vyskytujúca molekula, ktorá je súčasťou imunitného systému mozgu. Mal by tam byť. Keď nastane poranenie mozgu alebo keď sú v mozgu prítomné baktérie, beta-amyloid je kľúčovým prispievateľom k odpovedi imunitného systému mozgu, myslia si výskumníci. A tu sa začína problém.
Pretože mastné molekuly tvoriace membrány baktérií aj membrány mozgových buniek majú veľmi podobnú štruktúru, beta-amyloid nedokáže rozlíšiť medzi invazívnymi baktériami a hostiteľskými mozgovými bunkami a nesprávne útočí na tie mozgové bunky, ktoré má chrániť.
Toto vedie k chronickému progresívnemu strate funkcie mozgových buniek, ktorá sa nakoniec prejavuje ako demencia – všetko preto, že imunitný systém nášho tela nedokáže rozlíšiť medzi baktériami a mozgovými bunkami.
Keď sa Alzheimerova choroba vníma ako zle smerovaný útok imunitného systému mozgu na ten istý orgán, ktorý by mal chrániť, vtedy sa Alzheimerova choroba ukáže ako autoimunitné ochorenie. Existuje mnoho typov autoimunitných ochorení, ako je reumatoidná artritída, kde autoantitely hrajú kľúčovú úlohu pri vývoji ochorenia a kde liečby na báze steroidov môžu byť účinné. Ale tieto terapie nebudú fungovať proti Alzheimerovej chorobe.
Mozog je veľmi špeciálnym a charakteristickým orgánom, uznaný ako najkomplexnejšia štruktúra vesmíru. V novom modeli Alzheimerovej choroby beta-amyloid pomáha chrániť a posilňovať náš imunitný systém, ale bohužiaľ zohráva aj centrálnu úlohu v autoimunitnom procese, ktorý, podľa názoru výskumníkov, môže viesť aj k rozvoju Alzheimerovej choroby.
Aj keď lieky konvenčne používané pri liečbe autoimunitných ochorení nemusia fungovať proti Alzheimerovej chorobe, vedci silno veria, že zameranie sa na iné imunitné regulátory v mozgu nás privedie k novým a účinným prístupom k liečbe choroby.
Okrem tohto autoimunitného vysvetlenia Alzheimerovej choroby sa objavuje mnoho ďalších nových a rôznorodých teórií. Niektorí vedci veria, že Alzheimerova choroba je ochorením malých buniek nazývaných mitochondrie – energetických továrníčiek v každej mozgovej bunke. Mitochondrie premenia kyslík z vzduchu, ktorý dýchame, a glukózu z potravy, ktorú jeme, na energiu potrebnú na pamäť a myslenie.
Niektorí tvrdia, že je to výsledok konkrétnej mozgovej infekcie, pričom často sa ako páchateľ uvádza baktéria z úst. Iní zasa navrhujú, že choroba môže vzniknúť v dôsledku abnormálneho spracovania kovov v mozgu, možno zinku, medi alebo železa.
Je potešujúce vidieť nové uvažovanie o tomto starodávnom ochorení
Demencia postihuje viac ako 50 miliónov ľudí po celom svete a každých tri sekundy je diagnostikovaná nová choroba. Často sa stáva, že ľudia s Alzheimerovou chorobou nedokážu rozpoznať vlastné deti ani manžela alebo manželku, s ktorými boli viac ako 50 rokov.
Alzheimerova choroba predstavuje verejno-zdravotnú krízu, ktorá potrebuje inovatívne nápady a nové smery. Pre blahobyt ľudí a rodín žijúcich s demenciou a pre sociálno-ekonomický dopad na našu už teraz napätú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vysporadúva s neustále sa zvyšujúcimi nákladmi a požiadavkami demencie, potrebujeme lepšie pochopenie Alzheimerovej choroby, jej príčin a toho, čo môžeme urobiť na jej liečbu a pomôcť ľuďom a rodinám, ktoré s ňou žijú.
This article is republished from The Conversation under a Creative Commons license. Read the original article.
