Carl Clauberg sa po skončení prvej svetovej vojny rozhodol študovať medicínu a postupne dosiahol pozíciu vedúceho lekára na Univerzitnej gynekologickej klinike v meste Kiel. V roku 1933 vstúpil do nacistickej strany a neskôr bol menovaný za profesora gynekológie na Königsbergskej univerzite. Venoval sa výskumu hormónov súvisiacich so ženskou plodnosťou, najmä progesterónu a ich využitiu pri liečbe neplodnosti. V roku 1937 získal za túto prácu habilitáciu a ako nacista získal hodnosť SS-Gruppenführera v zálohe, píše Wikipedia.org.
V roku 1942 sa obrátil na Heinricha Himmlera, ktorého poznal vďaka svojej účasti pri liečbe manželky vyššieho dôstojníka SS a požiadal ho o povolenie vykonávať masovú sterilizáciu žien pre svoje výskumné experimenty. Himmler súhlasil a v decembri 1942 sa Carl Clauberg presťahoval do koncentračného tábora Osvienčim. Jeho laboratórium sa nachádzalo v bloku 10 v hlavnom tábore.
Ako nemecký gynekológ pôsobil Clauberg v nacistickom tábore a uskutočňoval medicínske pokusy na ľudských jedincoch, najmä na židovskej populácii. Spolupracoval s Horstom Schumannom pri výskume sterilizačných experimentov pomocou röntgenového žiarenia. Carl Clauberg nebol jediný, ktorý sa venoval beštiálnym pokusom v Osvienčime na ľuďoch, Jozef Mengele bol v tomto smere takisto aktívny.
Z bloku 10 bolo takmer nemožné sa dostať živý!
Blok 10, situovaný v koncentračnom tábore Osvienčim, slúžil ako miesto, kde nacistickí lekári vykonávali pokusy na väzňoch a to ako na mužoch, tak aj na ženách. V rámci experimentov v bloku 10 sa testovali telesné reakcie a realizovali relatívne neškodné procedúry, no i zložitejšie zákroky ako sterilizácie. Hoci sa blok 10 nachádzal v časti Osvienčima I, ktorá bola zameraná predovšetkým na mužských politických väzňov, väčšina experimentov sa vykonávala na ženách, píše wikipedia.org.
Väzni z Osvienčima boli niekedy deportovaní aj na iné miesta, kde boli potrební ako pokusné subjekty. Napríklad dvadsať židovských detí bolo presunutých do koncentračného tábora Neuengamme v Hamburgu, kde im bolo podané virulentné tuberkulózne sérum a boli podrobené ďalším experimentom.
V tábore prebiehali sterilizácie stoviek žien židovského či rómskeho pôvodu.
Clauberg sa snažil nájsť jednoduchý a lacný spôsob sterilizácie žien. Na tento účel vpichoval do maternice formaldehydové prípravky bez použitia anestézie. Jeho testovacími subjektmi boli ženy židovského a rómskeho pôvodu, ktoré utrpeli trvalé poškodenie a závažné infekcie. Niektoré z nich zomreli v dôsledku týchto testov a celkovo sa odhaduje, že počet sterilizovaných žien sa pohyboval okolo 700. Jeho pokusnými subjektmi boli vydaté ženy vo veku dvadsať až štyridsať rokov, ktoré už mali deti.
Himmler sa zaujímal, ako tento experiment napreduje a o to, ako dlho by trvalo sterilizovať 1000 židovských žien pomocou Claubergovho spôsobu. Claubergova odpoveď bola pre Himmlera uspokojivá, pretože povedal, že jeden lekár s 10 asistentmi by mal byť schopný vykonať sterilizáciu niekoľkých stoviek alebo dokonca niekoľko tisíc Židov za jeden deň.
