Moria a oceány pokrývajú približne 71 % povrchu Zeme a ich slanosť je jednou z najznámejších charakteristík. Ale prečo sú vlastne moria a oceány slané? Táto otázka nás vedie k pochopeniu zložitých geologických a chemických procesov, ktoré prebiehajú na Zemi už miliardy rokov. Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie s webom oceanservice.noaa.gov.

Príbeh začína na súši, kde sa cez eróziu a zvetrávanie hornín uvoľňujú minerály do riek a potokov. Väčšina týchto minerálov obsahuje soli, ako je chlorid sodný, pre nás známy ako bežná kuchynská soľ. Keď rieky tečú do morí a oceánov, tieto soli sú nesené s nimi. Milióny rokov týchto procesov pridali do oceánov obrovské množstvo solí. Navyše, sopečná činnosť na dne oceánov a hydrotermálne pramene pridávajú do vody ďalšie minerály a soli, čím zvyšujú ich koncentráciu.

Jedným z kľúčových procesov, ktorý prispieva k slanosti morí a oceánov, je odparovanie. Keď sa morská voda odparuje, soli zostávajú v oceáne, zatiaľ čo čistá voda sa vracia do atmosféry. Tento cyklus odparovania a zrážok vedie k neustálemu zvyšovaniu koncentrácie soli v oceánoch.

Moria neboli vždy slané, ako je tomu dnes

Slanosť oceánov sa vytvárala postupne po miliardy rokov. Počas formovania Zeme pred asi 4,5 miliardami rokov, keď sa oceány začali formovať, bola ich voda pravdepodobne sladká. Postupným procesom erózie hornín a ďalšími geologickými a chemickými procesmi sa však začala voda stále viac a viac obohacovať o soli.

Aj samotné chemické zloženie morskej vody je zaujímavé a komplexné. Hlavnými zložkami sú chloridové a sodné ióny, ktoré tvoria približne 85 % celkovej soli v oceáne. Okrem toho obsahuje aj ďalšie soli a minerály, ako sú sírany, horčíkové a vápnikové ióny. Celková koncentrácia soli v morskej vode je približne 35 promile, čo znamená, že v každom litri morskej vody je rozpustených približne 35 gramov soli.

Slanosť oceánov má zásadný význam pre morské ekosystémy. Väčšina morských organizmov je prispôsobená životu v slanej vode a zmeny v slanosti môžu mať veľký dopad na biodiverzitu a stabilitu týchto ekosystémov. Napríklad koralové útesy, ktoré sú domovom tisícov druhov, sú veľmi citlivé na zmeny v slanosti a teplote vody.

Prečo sa v mori ľahšie pláva ako v jazere?

Jedným z fascinujúcich aspektov slanej vody je jej schopnosť nadnášať objekty. Voda s vyšším obsahom soli má vyššiu hustotu, čo znamená, že telesá v nej plávajú ľahšie ako v sladkej vode. Toto je dôvod, prečo je plávanie v oceáne jednoduchšie ako v sladkovodnom jazere. Tento fenomén je obzvlášť zreteľný v Mŕtvom mori, ktoré má extrémne vysokú koncentráciu soli, čo spôsobuje, že ľudia v ňom plávajú ako korky na povrchu. Nadnášanie závisí od hustoty vody a hustota morskej vody je ovplyvnená teplotou, tlakom a predovšetkým slanosťou.