Pravdepodobne ste už rozmýšľali nad tým, čo behá zvieratám hlavou. Ak nemáte domáceho maznáčika, tak pravdepodobne zastávate názor, že zvieratá konajú viac pudovo, než premýšľajú nad vecami. Ak máte doma ale napríklad psa, tak určite viete, že tomu celkom tak nie je. Vedia si vypýtať, čo chcú, keď idete s nimi na vychádzku, tak majú v hlave plán cesty, kam chcú ísť a podobne.
Výskum vedcov z City University of Hong Kong by mohol zmeniť to, ako vnímame zvieratá. Dôvodom je, že má potenciál radikálne zmeniť naše chápanie toho, ako zvieratá vnímajú a spracovávajú čísla.
Tím vedcov vyvinul inovatívny prístup, ako potkany vnímajú a rozlišujú čísla. Tento prístup kombinuje tri základné komponenty: nové úlohy pre učenie sa čísel, techniky na manipuláciu mozgu (napr. ako rôzne časti mozgu prispievajú k pochopeniu a spracovaniu čísel) a pokročilé modelovanie pomocou umelej inteligencie, aby lepšie pochopili, ako potkany spracúvajú číselné informácie.
Pomocou tohto prístupu sa im podarilo vyriešiť dlhotrvajúce spory o tom, či majú potkany zmysel pre čísla. Ich štúdia prináša svetlo do mechanizmov, ktoré stoja za numerickými schopnosťami.
Číselný zmysel a prežitie
Číselný zmysel je základnou schopnosťou v percepcii sveta zvierat a zvyšuje ich šance na prežitie. Je to tiež dôležitá kognitívna schopnosť, ktorá je základom matematickej zdatnosti, považovanej za znak ľudskej inteligencie. Číselný zmysel sa vzťahuje na schopnosť porovnávať, odhadovať a manipulovať s nesymbolickými číselnými veličinami. Približne 3% až 7% ľudí trpí dyskalkuliou, učebnou poruchou, ktorá ovplyvňuje schopnosť učiť sa aritmetiku a matematiku u ľudí normálnej inteligencie. Inými slovami, nedokážu zvládnuť ani základné matematické zručnosti.
Autori sa v štúdii snažili čo najviac oddeliť pojmy „veľkosť“ a „číslo“. Zamerali sa na to, aby si potkanie predstavy „viac či menej“ (pozn.: teda objem) nepomýlili s myšlienkou čísla. Preto vyvinuli test, aby boli zvieratá schopné sústrediť sa na číslo a minimalizovali ďalšie rozptýlenia. Za týmto účelom zvieratám prehrávali pípnutie, pričom podľa počtu pípaní, dostávali odmenu. Samozrejme, od počtu pípnutí závisela aj ich odmena. Potkany sa rýchlo naučili rozlišovať medzi dvoma alebo tromi signálmi, aby dostali to najlepšie jedlo. Následne zablokovali funkčnosť určite časti mozgu, aby odhalili, ako to ovplyvní ich schopnosť počítať.
„Zistili sme, že keď sme zablokovali špecifickú časť mozgu potkanov, nazývanú zadná parietálna kôra, ovplyvnilo to ich schopnosť porozumieť číslam,..“, vysvetľuje Yung. „To naznačuje, že mozog má špecifickú oblasť na prácu s číslami,..“, dopĺňa.
Štúdia nielenže rieši dlhodobú záhadu, či a ako mozgy spracúvajú čísla, ale tiež ponúka nové pohľady na štúdium konkrétnych neurálnych obvodov, ktoré sa zúčastňujú na spracovaní čísel u zvierat a ako sú gény spojené s matematickými schopnosťami, uviedol profesor Ke.
Okrem toho výsledky tejto štúdie sa môžu stať základom pre hľadanie metód liečby ľudí s dyskalkúliou a rovnako môžu byť užitočné aj pre rozvoj umelej inteligencie.
