Mnohí z nás vkladajú do svojich detí veľké nádeje, že keď vyrastú a budú dospelé, tak budú múdre, inteligentné a slušné. Niekedy sa to viac podarí a inokedy menej. No existujú aktivity, ktoré vedia dopomôcť k tomu, aby deti v budúcnosti mali lepšie kognitívne schopnosti ako ich rovesníci.
Výskumníci z University of Cambridge, Warwicka a Fudan University v Číne prišli so štúdiou, v ktorej odhalili jednu z bežných aktivít, ktorá pomáha tomu, aby sme mali v dospelosti lepšie kognitívne funkcie a nielen to. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o schopnosť mozgu učiť sa novým veciam, pamätať si veci, plánovať, komunikovať, rozmýšľať a podobne. Inými slovami, ide o súhrn mentálnych procesov a schopností, ktoré sú riadené mozgom a umožňujú nám spracovávať informácie a reagovať na ne.
„Veľa čítaj, budeš múdry“, má dačo do seba
Dnes len málokedy vidíme mládež s knihou v ruke, čo je škoda. Práve táto aktivita je spojená s lepším vývojom štruktúry mozgu, hovoria vedci. Podľa nich je 12 hodín čítania týždenne optimálny čas, aby deti v dospelosti mohli ťažiť maximum výhod. Ak dieťa čítalo ale viac, tak to nemalo významnejší vplyv na rozvoj jeho kognitívnych funkcií.
Výskumníci hovoria, že počas detstva a adolescencie sa vyvíjajú naše mozgy, čo je dôležitý čas na vytvorenie správnych návykov, ktoré podporujú náš kognitívny vývoj a podporujú zdravie mozgu. Avšak doteraz nebolo jasné, aký vplyv bude mať podpora detí čítaniu od útleho veku na ich vývoj mozgu, kogníciu a duševné zdravie neskôr v živote.
Vývoj mozgu a kognitívnych funkcií, skúmali na vzorke 10-tisíc detí
Vedci sa celkovo pozreli na viac ako 10-tisíc mladých adolescentov. Následne analyzovali širokú škálu údajov vrátane klinických pohovorov, kognitívnych testov, mentálnych a behaviorálnych hodnotení a mozgových skenov. Porovnávali mladých ľudí, ktorí začali čítať pre radosť v relatívne mladom veku (medzi dvomi a deviatimi rokmi) s tými, ktorí začali čítať neskôr alebo vôbec nie.
Z 10 243 študovaných účastníkov mala menej ako polovica (48 %) málo skúseností s čítaním pre radosť alebo s čítaním začali neskôr v detstve. Zvyšná polovica trávila čas medzi tromi a desiatimi rokmi čítaním pre radosť.
Výskumníci zistili súvislosti medzi čítaním pre radosť v mladom veku a pozitívnymi výsledkami v adolescencii v kognitívnych testoch, pomocou ktorých odhalili lepšiu schopnosť učiť sa nové slovíčka, bystrejšiu pamäť, lepší rozvoj reči, lepšie akademické úspechy v škole a podobne. Rovnako zistili, že tieto deti sa vyznačovali aj lepším duševným blahom, prejavovali menej príznakov stresu a depresie a mali zlepšenú pozornosť a menej behaviorálnych problémov, ako je agresivita a porušovanie pravidiel.
Rovnako odhalili i to, že deti, ktoré čítali pre radosť, mali menšiu tendenciu tráviť časť pred obrazovkou televízora, smartfónu či počítača. Zároveň si počas víkendov dopriali aj dlhší spánok. Výsledky testov rovnako potvrdili aj skeny mozgov, ktoré ukázali, že mali mierne väčšie celkové plochy a objemy mozgu, najmä v oblastiach mozgu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v kognitívnych funkciách.
„Čítanie nie je len príjemný zážitok – je všeobecne akceptované, že inšpiruje myslenie a kreativitu, zvyšuje empatiu a znižuje stres. Okrem toho sme našli významné dôkazy o tom, že čítanie je spojené s dôležitými vývojovými faktormi u detí, zlepšuje ich kogníciu, duševné zdravie a štruktúru mozgu, ktoré sú základom pre budúce učenie a pohodu.“, uviedla Barbara Sahakianová z Katedry psychiatrie na univerzite v Cambridge.
Z štúdie teda vyplýva, že naše deti by sme mali nabádať k čítaniu, aby to mali v neskoršom živote o niečo jednoduchšie ako ľudia, ktorí knihám nevenovali takú pozornosť.
