Pravdepodobne ste už počuli príbeh k trójskom koňovi. Ide o jedného z najznámejších „koňov“, ak nie o toho najslávnejšieho. Pre tých, ktorí nevedia, tak pochádza zo starovekého Grécka.
Gréci údajne využili obrovského dreveného koňa, aby sa dostali do mesta Trója a ukončili desaťročnú vojnu. Podľa mytológie bola vojna spôsobená únosom Heleny, krásnej manželky spartského kráľa Menelaa, Parisom, princom Tróje. Avšak, otázka, či trójsky kôň skutočne existoval, zostáva predmetom diskusie medzi historikmi a archeológmi do dnes.
Podľa legendy sa to stalo po desiatich rokoch neúspešného obliehania mesta. Trójskeho koňa predstavovali ako veľkú drevenú sochu koňa, ktorá bola dutá a ukrývala vojakov. Gréci mali tohto koňa nechať pred bránami Tróje ako dar na zmier. Trójania ho zobrali dnu, za nedobytné brány mesta ako znak víťazstva. V noci, keď Trójania spali po búrlivých oslavách, mali grécki vojaci z dutého koňa povyskakovať, otvorili brány mesta, a následne mali dobyť Tróju. Odohral sa ale tento príbeh?
Ide o fikciu, alebo skutočne trójsky kôň existoval?
Názory na túto problematiku sa rôznia. No podľa Oxfordského výskumníca Dr. Armanda D’Angoura je pravdepodobné, že trójsky kôň je len jeden z mnohých mýtusov, ktorým dnes veríme.
Na základe archeologických dôkazov dnes vieme, že Trója bola skutočne vypálená, ale drevený kôň je pravdepodobne fantazijný výmysel, ktorý bol možno inšpirovaný starovekými obliehacími strojmi, ktoré boli pokryté vlhkými konskými kožami, aby ich nebolo možné zapáliť. Pre tých, ktorí nevedia, tak história viackrát zaznamenala, že Gréci používali rôzne taktiky na získanie výhod v bitke.
Trójsky kôň má pôvod v Homérových eposoch
História trójskeho koňa je vyrozprávaná v mnohých dielach gréckej literatúry, často sa ale spája s Homérovými eposmi, Ilias a Odysea. Pre tých, ktorí nevedia, tak tieto eposy boli pravdepodobne napísané v 8. storočí pred naším letopočtom. Háčik je ale v tom, že vojna medzi Grékmi a Trojanmi sa odohrala oveľa skôr, niekedy v 12. alebo 13. storočí pred Kristom. Podľa legendy sa to stalo po desiatich rokoch neúspešného obliehania mesta. Konkrétne dátumy sú často uvádzané medzi rokmi 1194 a 1184 pred Kristom, pričom vojna trvala desať rokov. Presný dátum ale nepoznáme.
Najpodrobnejšie je príbeh opísaný v Aeneis Vergília, rímskeho básnika z augustovskej éry, ktorý ho prezentuje ako rozhodujúci moment, kedy Gréci oklamali Trójanov a získali prístup do mesta. Tieto literárne diela však nemajú historický podklad, čo posilňuje teóriu, že ide o mýtus alebo metaforu, približuje web All That’s Interesting.
Aj niektorí Gréci spochybňujú trójskeho koňa
Možno by vás to nenapadlo, ale existuje viacero starovekých textov, ktoré sú pôvodom z Grécka, ktoré spochybňujú existenciu trójskeho koňa z príbehu, ako ho poznáme dnes. Za tým najznámejším textom stojí grécky historik Pausanias, ktorý žil v 2. storočí n.l.. V diele Description of Greece píše o bronzovej soche koňa, ktorá obsahovala gréckych bojovníkov, čo môže naznačovať, že príbeh o drevenom koni bol neskôr prispôsobený a transformovaný.
Dôkazy o trójskom koňovi sú nedostatočné
Zaujímavosťou ale je, že v auguste 2021 našli archeológovia v Turecku drevené dosky, ktoré pochádzajú z doby okolo trójskej vojny, čo niektorých vedcov vedie k domnienke, že by mohlo ísť o pozostatky skutočného trójskeho koňa. Avšak, treba doplniť, že väčšina odborníkov zostáva skeptická a považuje tento objav za nedostatočný a nepresvedčivý.
Existujú ale aj iné vysvetlenia trójskeho koňa. Niektorí historici sa domnievajú, že príbeh mol byť inšpirovaný prírodnou katastrofou, čo umožnilo Grékom vstup do mesta. V tomto kontexte kôň mal symbolizovať katastrofu a to, ako ju Gréci využili vo svoj prospech.
Pravdepodobne sa ale nikdy nedozvieme presnú pravdu, či skutočne existoval alebo nie v tej podobe, ako nám je prezentovaný v súčasnosti, no napriek tomu ide o jeden z príbehov, ktorý má hlboké korene v gréckej mytológii.
