Výraz sérum pravdy odkazuje na skupinu psychoaktívnych látok, ktoré sa v minulosti pokúšali použiť na získanie informácií od osôb, ktoré inak neboli ochotné alebo schopné ich poskytnúť. Tieto látky zahŕňajú etanol, skopolamín, 3-chinuklidinylbenzilát, midazolam, flunitrazepam, tiopental sodný a amobarbital. Téme sa podrobnejšie venoval portál wikipedia.org.
Aj keď bolo v minulosti skúšaných niekoľko takýchto látok, vyskytli sa vážne problémy v súvislosti s ich použitím, nielen z vedeckého, ale aj z etického a právneho hľadiska. V súčasnosti neexistuje žiadna droga, ktorá by konzistentne alebo predvídateľne zlepšovala schopnosť osoby hovoriť pravdu. Tento typ látok, ktoré voláme ako sérum pravdu robia to, že potláčajú nervová činnosť a celkovo potlačujú sebakontrolu. Štúdie ukázali ale, že pamäť osôb pod vplyvom týchto látok je náchylná na nielen na podávanie pravdivých informácií, ale aj tých falošných informácie. V prípade použitia týchto látok v trestnom alebo občianskom vyšetrovaní boli tieto nástroje odmietnuté západnými právnymi systémami a právnymi odborníkmi ako nevhodné a nepresné.
No existuje látka ako je Thiopental sodný, ktorá dokáže na krátku dobu utlmiť centrálny nervový systém. Používa sa k oslabeniu vôle osoby a k jej ľahšiemu podľahnutiu tlaku. No predávkovanie látkou môže spôsobiť aj smrť. Rovnako treba povedať, že nie je vždy na 100% úspešnou.
V Spojených štátoch existuje názor, že použitie séra pravdy môže porušiť piaty dodatok amerického ústavného práva, ktorý zabezpečuje právo na nevypovedanie. Podobné obavy boli vyjadrené aj Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý upozornil na možné porušenie práva na nedôstojné zaobchádzanie alebo dokonca na formu mučenia.
V minulosti bolo sérum pravdy zneužívané voči pacientom s psychickými poruchami, ako súčasť zastaranej psychiatrie. Avšak v súčasnosti sa už nepoužíva. V terapeutickej oblasti sa kontrolované podávanie intravenóznych hypnotických liekov nazýva narkoanalýza. Napriek tomu výzva spojená s dôveryhodnosťou pacientov spôsobila, že chemické vyvolávanie nevedomých duševných stavov je dnes všeobecne vnímané ako forma mučenia.
LSD ako moderné sérum pravdy
V polovici 20. storočia, keď sa svet boril s druhou svetovou vojnou a studená vojna získavala na intenzite, CIA začala uvažovať o nových spôsoboch ochrany Spojených štátov. Rok 1946, iba rok po porážke nacistického Nemecka, začal Pentagon rozprávať o nevyhnutnosti totálnej vojny so Sovietskym zväzom. Vtedajšie výzvy si vyžadovali akékoľvek opatrenia, vrátane použitia biologických, chemických a dokonca aj atómových zbraní, informácie dopĺňa web Sunrisehouse.com.
Pre tento ambiciózny plán mala CIA v zálohe 1 500 nacistických vedcov, technikov a inžinierov. Títo jedinci boli tajne repatriovaní do Spojených štátov v rámci tajnej operácie Paperclip. Cieľom tejto operácie bolo zabezpečiť, aby povojnové Nemecko nemohlo spustiť akékoľvek protiopatrenia.
V roku 1948 sa rakúsko-nemecký biochemik Richard Kuhn, nositeľ Nobelovej ceny, ktorý spolupracoval s nacistami, podelil s predstaviteľmi operácie Paperclip o šokujúci objav. Švajčiarski chemici vyvinuli halucinogénny liek s cieľom použiť ho ako zbraň. Tento liek, známy ako LSD, bol cenný pre svoju schopnosť zneškodniť nepriateľa a nie ho zabiť.
Američania sa dozvedeli, že aj Sovietsky zväz experimentuje s nekonvenčnými metódami na ovládanie mysle u svojich nacistických väzňov. Tento fakt viedol CIA k presvedčeniu, že je len otázkou času, kedy Sovietsky zväz začne používať rovnaké metódy na amerických špiónov. V reakcii na tento strach začala CIA vyvíjať vlastné metódy vylepšeného vypočúvania.
Zvedavosť CIA sa presunula do nových sfér, keď sa začala zaujímať, čo by sa stalo, ak by jej agenti mohli omámiť zajatých sovietskych špiónov LSD. Ich cieľom bolo získať od nich dôležité informácie a nájsť spôsob, ako ich prinútiť zabudnúť, že ich poskytli. Týmto spôsobom sa začal vzrušujúci, ale nebezpečný experimentálny vývoj v boji o duševnú prevahu v studenej vojne.
