V štúdii zahrňujúcej niekoľko vlkov a psov sa ukázalo, že oba druhy zvierat si vedeli lepšie poradiť pri hľadaní skrytého jedla, ak pozorovali, ako ho človek schoval. Toto naznačuje, že si pamätali miesto skrytia jedla a nespoliehali sa výlučne na zmysel čuchu pri jeho hľadaní. Tieto zistenia prezentoval Sebastian Vetter z Univerzity veterinárnej medicíny vo Viedni, Rakúsko, a jeho kolegovia v článku zverejnenom v open-access časopise PLOS ONE 13. septembra.
Mnohé druhy prenášajú dôležité informácie prostredníctvom sociálneho učenia, pri ktorom jedinec získava informácie pozorovaním alebo interakciou s iným jedincom. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že vlci a psy – ktoré boli domestikované z vlkov – sú schopné formy sociálneho učenia nazývanej pozorovateľná priestorová pamäť, pri ktorej jedinec dokáže pamätať si, kde iný jedinec schovával potravu a ukradol ju. Avšak ešte stále veľa ostáva neobjasnených podrobností o týchto schopnostiach a o tom, ako sa môžu líšiť medzi vlkmi a psami.
Vedci otestovali schopnosť priestorovej pamäte u psov a vlkov
Aby priniesli nové svetlo do tejto problematiky, Vetter a jeho kolegovia uskutočnili štúdiu na 9 vlkoch a 8 krížencov psov žijúcich v Wolf Science Center v Ernsbrunn v Rakúsku. Testovali schopnosť každého zvieraťa nájsť 4, 6 alebo 8 skrýš jedla, buď po tom, čo ich videli ako jedlo schovávajú ľudia, alebo bez toho, aby zviera videlo, ako ho ľudia schovali. Poďme sa nižšie pozrieť na to, ako to dopadlo.
Výskumníci na základe pozorovaní odhalili, že psy aj vlci našli viac z prvých 5 potravinových skrýš rýchlejšie a s menšou prejdenou vzdialenosťou, ak videli, kde bolo jedlo skryté v porovnaní so situáciou, keď nevedeli, kde bolo schované. Inými slovami, v prvom prípade mohli použiť pamäť a v druhom museli na to, aby našli jedlo, použiť hlavne čuch. To naznačuje, že zvieratá nepoužívali len vôňu, aby našli jedlo, čo poskytuje ďalšiu podporu pre hypotézu, že oba druhy zvierat sú schopné pozorovacej priestorovej pamäte.
Vlci boli šikovnejší ako psy
Nehľadiac na to, či zvieratá videli jedlo skrývať, vlci prekonali psov pri hľadaní skrýš. Výskumníci navrhujú, že táto rozdielnosť výkonu nemusí byť spôsobená rozdielnymi schopnosťami pozorovateľnej priestorovej pamäti, ale vychádza skôr z rozdielov v iných vlastnostiach, ako je vytrvalosť a motivácia spojená s potravou.
Autoři dodávajú: „Hoci domestikácia pravdepodobne ovplyvnila ochotu psov prispôsobiť sa ľuďom, výsledky aktuálnej štúdie sú v súlade s predchádzajúcimi zisteniami, ktoré naznačujú, že kognitívne schopnosti sa medzi psami a vlkmi veľmi nelíšia.“
