Vynálezcom jadrovej zbrane je J. Robert Oppenheimer, ktorý riadil projekt Manhattan. Prvý jadrový test sa odohral 16. júla 1945, kedy svet spoznal devastačné účinky tejto zbrane.
Oppenheimer po teste jadrovej zbrane povedal desivé slová: „Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov“.
Jadrové zbrane boli v boji použité iba raz. Stalo sa tak 6. a 9. augusta 1945, kedy Američania zhodili jadrové bomby na mestá Hiroshima a Nagasaki s cieľom čo najskôr ukončiť druhú svetovú vojnu. Krátko na to Japonci kapitulovali. Odvtedy mnoho národov vybavilo svoj arzenál zbraní o tento typ bômb. Doposiaľ ich ale nikto v konflikte nepoužil.
Jadrová vojna by nemala víťazov, len porazených
Nedávna štúdia, na ktorú poukazuje portál theconversation.com, sa pozrela na to, aké by mala jadrová vojna dôsledky na život na Zemi. Závery štúdie nie sú ale pozitívne, i lokálna jadrová vojna, by mohla vyvolať potravinovú krízu, ktorá by trvala najmenej desať rokov.
„V jadrovej vojne by bomby zhodené na mestá a priemyselné oblasti vyvolali ohnivé búrky, ktoré by vstrekli veľké množstvo sadzí do hornej atmosféry. Tieto sadze by sa rozšírili po celom svete a rýchlo by ochladili planétu.“, vysvetľujú vedci.
Ako ďalej hovoria, tak hoci by vojna mohla trvať len pár dní, tak dôsledky vojny by mohli pretrvávať desaťročia.
„Použili sme pokročilé modely klímy a modely produkcie potravín, aby sme simulovali, čo by to znamenalo pre svetové zásobovanie potravinami.“
Základnou otázkou, ktorú sa snažili výskumníci zodpovedať je, „Ak by jeden z týchto konfliktov eskaloval do jadrovej vojny, ako by to ovplyvnilo svetové zásoby potravín?“
Vedci za týmto účelom použili simulácie globálnej klímy spojené s modelmi produkcie hlavných plodín, rybolovu a živočíšnej výroby. Výskumníci simulovali 6 rôznych scenárov.
„Najmenšou vojnou v našich scenároch bol „obmedzený“ konflikt medzi Indiou a Pakistanom, ktorý zahŕňal 100 zbraní veľkosti Hirošimy (menej ako 3 % globálneho jadrového arzenálu). Najväčším bol globálny jadrový holokaust, pri ktorom Rusko a Spojené štáty odpálili 90 % svetových jadrových zbraní.“
Výsledky štúdie odhalili, že pri 5 scenároch by sa do vrchnej časti atmosféry dostalo 5 miliónov až 150 miliónov ton sadzí. Vo všetkých scenároch by dopady na svetovú klímu boli významné asi desať rokov po jadrovej vojne. Dokonca aj pri najmenšom vojnovom scenári, ktorý výskumníci zvažovali, by slnečné svetlo nad globálnymi oblasťami plodín spočiatku kleslo asi o 10 % a globálne priemerné teploty by klesli až o 1-2 °C.
V prípade „najmenšieho“ konfliktu by došlo k redukcii potravín na úrovni o 7% a to minimálne po dobu 5 rokov. Toto číslo síce neznie tak katastrofálne, no je takmer dvojnásobkom najväčšieho zaznamenaného poklesu výroby potravín od začiatku zaznamenávania v roku 1961. Čo by ale bolo výsledkom? Už dva roky po vojne, by viac ako 250 milión ľudí nemalo dostatok jedla. Hovoríme teda o hladomore, ktorému by bola vystavených štvrť miliardy ľudí. Neznamená to ale, že zvyšok populácie by mal dostatok potravy. Mali by sme ich všetci nedostatok.
Najhorší scenár by ovplyvnil prakticky všetkých
V prípade najhoršieho scenára, by bolo vystavených hladomoru 5 miliárd ľudí.
„V tomto scenári by priemerné globálne teploty klesli o 10 – 15 °C počas prvých piatich rokov po vojne, zatiaľ čo slnečné svetlo by kleslo o 50 – 80 % a zrážky nad oblasťami pestovania by klesli o viac ako 50 %. V dôsledku toho by globálna produkcia potravín z pevniny a mora klesla na menej ako 20 % predvojnovej úrovne a obnova by trvala viac ako desať rokov.“
Rovnako netreba zabúdať ani na to, že hoci dnes máme dostatok potravy prakticky pre každého, tak viac než 700 miliónov ľudí celosvetovo trpí podvýživou. Po jadrovej vojne by sa globálne distribučné siete potravín spomalili alebo úplne vypli v dôsledku, že dnešné obilnice sveta, ktoré nájdeme v Austrálii, Rusku, Ukrajine alebo v USA, by primárne slúžili na nakŕmenie svojich vlastných ľudí, hoci aj to by bolo náročné.
„Naše výsledky poukazujú na strohý a jasný záver: neexistuje nič také ako obmedzená jadrová vojna, kde sú dopady obmedzené na bojujúce krajiny.“, uzatvárajú svoju prácu vedci.
