Robert Oppenheimer, ktorý riadil projekt Manhattan, sa pokladá za vynálezcu jadrových zbraní. Prvý test tohto typu zbrane sa odohral 16. júla 1945. Vtedy sme ako ľudia spoznali silu tohto typu bomby.
Po tomto teste, Oppenheimer povedal desivé slová, z ktorých behá mráz po tele. „Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov“.
Doposiaľ v ostrom konflikte boli jadrové zbrane použité iba jedenkrát v histórii a to 6. a 9. augusta 1945, kedy Američania počas druhej svetovej vojny zhodili jadrové bomby na mestá Hiroshima a Nagasaki.
Mala by jadrová vojna víťaza? Krátka odpoveď je, že nie…
Dnes jadrové zbrane vlastnia viaceré veľmoci. Ak sa pýtaš, kto by vyhral jadrový konflikt, odpoveď je, že nikto. Pri použití tohto typu zbraní a to aj v prípade lokálneho konfliktu, by sme prehrali všetci. Následky by pocítil totiž celý svet. A hoci v dôsledku výbuchu jadrových bômb by v okamihu zomreli státisíce až milióny ľudí, tak to, čo by nasledovalo potom, jadrová zima, by ovplyvnili každého človeka na Zemi. Vrátane tých, ktorí by boli od samotného konfliktu vzdialení tisíce kilometrov. V dôsledku nečistôt, ktoré by sa dostali do ovzdušia, by došlo ku zmene klímy. Možno si hovoríš, že či je o pár stupňov teplejšie alebo chladnejšie, nie je podstatné. Opak je ale pravdou. Podľa odhadov vedcov by sme ako ľudia stratili schopnosť produkovať potraviny v takom množstve ako potrebujeme. Inými slovami, nastal by globálny hladomor.
Kto sú to jadrové veľmoci a kto každý má jadrové zbrane?
Jadrové zbrane, hoci ako prví objavili Američania, tak krátko na to, úspech v tejto oblasti dosiahli aj Sovietsky zväz (1949), Spojené kráľovstvo (1952), Francúzsko (1960) a neskôr Čína (1964), píše web armscontrol.org. Dnes jadrovým arzenálom ale disponujú aj ďalšie krajiny.
Nie je žiadnym tajomstvom, že najlepšou obranou je odstrašiť potenciálneho útočníka. Výsledkom toho boli preteky v zbrojení sa s cieľom ukázať možnému protivníkovi, že útok by bol rýchlo odvrátený a následky by boli katastrofálne. Samozrejme, s množstvom tohto typu zbraní, ruka v ruke ide aj ich možné použitie.
S cieľom zabrániť ďalšiemu rozširovaniu radov jadrových zbraní Spojené štáty a ďalšie podobne zmýšľajúce krajiny, sa dohodli v roku 1968 na Zmluve o nešírení jadrových zbraní. K tejto dohode nikdy nepristúpili krajiny India, Izrael či Pakistan. Len pre zaujímavosť, túto zmluvu podpísalo celkovo 189 krajín, z ktorých 5 svetových veľmocí (USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko a Čína) vlastní jadrové zbrane. Podstatou tejto zmluvy je, že štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, zaväzuje k jadrovému odzbrojeniu, zatiaľ čo štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, sa vzdajú práva ich vyrábať alebo inak získavať. Na oplátku, že sa štáty, ktoré nedisponujú jadrovými zbraňami vzdajú ich výroby, im bol prisľúbený rovnoprávny prístup k jadrovým technológiám.
Irak inicioval tajný jadrový program pod vedením Saddáma Husajna pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991. Severná Kórea oznámila odstúpenie od NPT v januári 2003. Okrem spomínaných krajín je tu niekoľko ďalších čiernych oviec, ktoré nedodržujú pravidlá. Irán a Líbya vykonávajú tajné jadrové aktivity v rozpore s podmienkami zmluvy a Sýria je podozrivá, že urobila to isté. No napriek tomu možno túto zmluvu pokladať za úspech. Dôvodom je, že svet sa medzičasom zbavil desaťtisícov kusov jadrových zbraní.
Ktoré krajiny majú jadrové zbrane a koľko ich majú?
Druhým dychom ale treba povedať, že hoci sa svet zbavil obrovského množstva jadrových zbraní, ta aj napriek tomu, existuje viacero jadrových veľmocí, ktorých arzenál by mohol ukončiť život na Zemi, ako ho poznáme. Ktoré krajiny to ale sú?
Čísla nižšie nie sú exaktnými, no ide aktuálne o najlepšie odhady, aké máme, čo sa týka jadrové arzenálu krajín. Podľa armscontrol.org Američania majú 5,748 jadrový zbraní, Rusi 5,580, Čína 500, Francúzsko 290, Spojené kráľovstvo 225, India 172, Pakistan 170, Izrael 90 a Severná Kórea 50. Len pre zaujímavosť, na prelome 90 rokov minulého storočia, celosvetovo krajiny disponovali približne 70 tisícmi jadrových zbraní, zatiaľ čo dnes je to menej ako 13 tisíc.
Ako sme ale vyššie spomínali, tak aj lokálny jadrový konflikt, by mohol mať katastrofálne následky. Preto aj krajiny, ktoré ich majú nepomerne menej, sú potenciálnou hrozbou pre celý svet, ak by ich použili.
