Mikrovlnku pravdepodobne používaš aj ty. Väčšina ľudí ju využíva každý deň na ohrievanie jedla. Mnohí sa jej však vyhýbajú ako čert krížu, pretože veria, že predstavuje zdravotné riziko. Často zaznievajú tvrdenia, že mikrovlnka je nebezpečná a dokonca spôsobuje rakovinu. Je to však skutočne pravda? Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie.
Ako funguje mikrovlnka?
Mikrovlnná rúra využíva mikrovlnné žiarenie s frekvenciou 2,45 GHz (mimochodom, práve preto môže mikrovlnka rušiť Wi-Fi signál, keďže Wi-Fi pracuje na podobnej frekvencii). Toto žiarenie spôsobuje rýchle vibrácie molekúl vody, tukov a cukrov v jedle. Tieto vibrácie vytvárajú trenie, ktoré následne generuje teplo a zohrieva jedlo.
Pre tých viac technickí zručných, tak základom fungovania mikrovlnky je zariadenie magnetrón. Ide o súčiastku, ktorá premieňa elektrickú energiu na elektromagnetické vlny (mikrovlny). Tie sa vnútri rúry odrážajú od kovových stien a prenikajú do jedla. Najviac ich absorbujú už spomínané molekuly vody, tukov a cukrov, zatiaľ čo materiály ako sklo, keramika či plast ich prepúšťajú. Absorbované mikrovlny rozkmitajú molekuly, čím sa vytvára trenie a teplo. Funguje to podobne, ako keď si trieš ruky, aby si sa zahrial.
Predstavuje mikrovlnka nebezpečenstvo?
Nie, mikrovlnky nevytvárajú škodlivé žiarenie. Mikrovlnné žiarenie je neionizujúce, čo znamená, že nemá dostatok energie na poškodenie DNA ani na tvorbu karcinogénnych látok.
Energia fotónov mikrovĺn je približne 0,001 eV, čo je stokrát menej ako energia viditeľného svetla a miliónkrát menej ako energia röntgenového žiarenia. Preto mikrovlnné žiarenie nemá dostatočnú energiu na rozbíjanie chemických väzieb alebo ionizáciu atómov, a teda nepredstavuje riziko podobné ionizujúcemu žiareniu.
Samozrejme, bezpečnosť závisí od správneho používania. Ak napríklad zohrievaš jedlo v plastových nádobách, ktoré nie sú určené do mikrovlnky, môže dôjsť k uvoľňovaniu škodlivých látok do jedla, čo môže mať negatívne zdravotné dôsledky.
Ďalším rozšíreným mýtom je, že mikrovlnka znehodnocuje výživovú hodnotu jedla. Pravdou je, že každá tepelná úprava vedie k určitej strate vitamínov, najmä tých rozpustných vo vode (napríklad vitamínu C). Mikrovlnné zohrievanie je však v tomto smere často šetrnejšie ako tradičné varenie, pretože trvá kratšie a minimalizuje vystavenie jedla vysokej teplote.
Odkiaľ pochádza mýtus o škodlivosti mikrovlniek?
Mýtus o škodlivosti mikrovlniek vznikol kombináciou viacerých faktorov. Keď sa mikrovlnné rúry začali masovo predávať v 60. a 70. rokoch 20. storočia, ľudia mali len hmlisté predstavy o elektromagnetickom žiarení. Samotné slovo „žiarenie“ vyvolávalo obavy, keďže si ho mnohí spájali s rádioaktivitou.
Ďalší faktor prispievajúci k šíreniu mýtu pochádzal zo Sovietskeho zväzu. V 70. rokoch ZSSR zakázal dovoz mikrovlniek s tvrdením, že sú škodlivé. Tento zákaz bol však pravdepodobne politicky motivovaný snahou obmedziť západnú technológiu, než aby mal vedecký základ.
Neskôr niektoré skupiny ľudí podporujúce prírodnú stravu začali tvrdiť, že mikrovlnky „ničia“ živiny v jedle a robia ho „mŕtvym“. Tieto tvrdenia sa dodnes šíria na internete, hoci nemajú vedeckú oporu.
Mimochodom, vieš, čo sa stane, keď dáš do mikrovlnky zohriať ľad?
