Keď príde reč na pocit šťastia, tak mnohí hovoria, že peniaze sú kľúčom k tomu, aby sme žili šťastné životy u peniaze. Je ale tomu skutočne tak?
Hospodársky rast je často uvádzaný ako istý spôsob, ako zvýšiť blahobyt ľudí v krajinách s nízkym príjmom. Globálne prieskumy z posledných desaťročí podporujú túto stratégiu tým, že ukazujú, že ľudia vo vysoko príjmových krajinách majú tendenciu hlásiť vyššie úrovne životnej spokojnosti ako tí, ktorí žijú v krajinách s nízkym príjmom. Silná korelácia by mohla naznačovať, že len v bohatých spoločnostiach môžu ľudia byť šťastní. Platí to ale vždy a všade?
Nedávna štúdia vykonaná ICTA-UAB v spolupráci s McGill University v Kanade sa pozrela na túto koreláciu bližšie.
Znamená automaticky veľa peňazí, že budeme žiť naplnené životy?
Väčšina globálnych prieskumov, ako napríklad World Happiness Report, skúma hlavne odpovede od občanov industrializovaných spoločností, pričom často prehliadajú ľudí v spoločnostiach na okraji, kde výmena peňazí nehrá až tak významnú úlohu v ich každodennom živote, kde prežitie je úzko previazané na prírodu.
Výskum, ktorý bol publikovaný v vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), sa skladal z prieskumu 2,966 ľudí z domorodých a lokálnych spoločenstiev naprieč 19 oblasťami. Len 64% opýtaných domácností malo akýkoľvek príjem v hotovosti. No aj napriek tomu, väčšina domácnosti vykazovala všeobecnú spokojnosť so životom.
Výsledky ukazujú, že „prekvapivo mnoho populácií s veľmi nízkymi peňažnými príjmami uvádza veľmi vysokú priemernú úroveň životnej spokojnosti so skóre podobným skóre v bohatých krajinách,“ hovorí Eric Galbraith, výskumník na ICTA-UAB a McGill University a hlavný autor štúdie.
Priemerné skóre životnej spokojnosti v študovaných spoločnostiach bolo 6,8 na stupnici 0-10. Hoci nie všetky spoločnosti hlásili vysokú spokojnosť, tak štyri z miest hlásili priemerné skóre vyššie ako 8. Takéto skóre je typické pre bohaté škandinávske krajiny v iných prieskumoch, „a to aj napriek tomu, že mnohé z týchto spoločností trpeli históriou marginalizácie a útlaku“.
Výsledky sú v súlade s predstavou, že ľudské spoločnosti môžu podporovať veľmi uspokojivé životy pre svojich členov bez nutnosti vysokých stupňov materiálneho bohatstva, meraného v peňažných termínoch.
„Silná korelácia často pozorovaná medzi príjmom a životnou spokojnosťou nie je univerzálna a dokazuje, že bohatstvo – ako je generované industrializovanými ekonomikami – nie je v zásade potrebné pre ľudí, aby viedli šťastné životy,“ hovorí Victoria Reyes-Garcia, ICREA výskumníčka na ICTA-UAB a hlavná autorka štúdie.
Čo ale robí ľudí v týchto spoločenstvách šťastnými?
Nálezy poskytujú silné dôkazy, že na dosiahnutie vysokých úrovní subjektívnej pohody nie je potrebný zdrojovo náročný hospodársky rast.
Výskumníci zdôrazňujú, že hoci teraz vedia, že ľudia v mnohých domorodých a lokálnych spoločenstvách hlásia vysoké úrovne životnej spokojnosti, nevedia prečo. Predchádzajúce práce by naznačovali, že rodinná a sociálna podpora a vzťahy, duchovno a spojenia s prírodou sú medzi dôležitými faktormi, na ktorých je toto šťastie založené, „ale je možné, že dôležité faktory sa výrazne líšia medzi spoločnosťami alebo, naopak, že malý súbor faktorov dominuje všade.
