Čuch je jeden z našich hlavných zmyslov, vďaka ktorému dokážeme rozlišovať rôzne vône a pachy. Vedel si, že človek dokáže identifikovať približne 10-tisíc pachov? Samozrejme, interpretácia pachov je subjektívna a môže sa líšiť od človeka k človeku. Zatiaľ čo jednému môže niečo voňať, druhému to môže zapáchať.
Server HowStuffWorks.com rozoberá zaujímavú tému, ktorá sa týka toho, či pri vdychovaní nepríjemných pachov naozaj vdychujeme aj molekuly samotných látok, ktoré ich spôsobujú. Určite si už bol niekedy na festivale alebo koncerte a ocitol si sa v blízkosti verejných toaliet. Tie sa zväčša v priebehu pár hodín premenia na „nočnú moru“, ktorá vydáva nepríjemný pach splaškov do okolia. Keď okolo nich prejdeš, tvoj nos okamžite zaeviduje silný zápach, z ktorého ti môže byť aj nevoľno.
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, či pocit, že cítiš pach výkalov, znamená, že vdychuješ molekuly výkalov?
Keď sa nadýchneš, vzduch vnikne do nosa a prechádza cez rôzne záhyby a kanáliky. Počas tejto cesty so sebou nesie aj pachové molekuly, ktoré sa dostanú na špeciálnu oblasť v hornej časti nosa, čuchový epitel.
Pachy vnímame, keď sa mikroskopické molekuly uvoľňujú do vzduchu a dostanú sa do našej nosnej dutiny. Táto oblasť je ako citlivý senzor, ktorý dokáže zachytiť rôzne vône. Keď sa naň pachové molekuly „prilepia“, vyšle signál do mozgu cez čuchový nerv. Mozog potom túto informáciu spracuje a určí, či cítiš niečo príjemné alebo naopak, nepríjemné.
To platí pre všetko, od čerstvo uvarenej kávy, cez čerstvo narezané kvety, až po verejné toalety, ktoré nedávno použil niekto s tráviacimi problémami.
Ako vznikajú pachy?
Najprv si ale povedzme, ako pachy vznikajú. Pachy sú spôsobené prchavými zlúčeninami, ktoré sa uvoľňujú do vzduchu a dostanú sa k čuchovým receptorom v nosnej dutine. Tieto receptory posielajú signály do mozgu, ktorý interpretuje pocity ako vône alebo zápachy. Áno, keď cítiš zápach výkalov alebo prdov, znamená to, že do tvojho nosa vstupujú mikroskopické molekuly týchto zlúčenín. Nemusíš ale hneď panikáriť, pretože v tomto prípade nejde o pevne častice, ale o plyny.
Pri prdoch ide hlavne o plyny ako metán, sírovodík, metanethiol a prchavé metylsulfidy, ktoré majú silný zápach. Tieto zlúčeniny sú vedľajšími produktmi baktérií v tráviacom trakte a naše nosy ich rozpoznávajú ako prchavé organické zlúčeniny. Inými slovami, vdychuješ len pachové molekuly, nie samotné fekálie.
Existujú však výnimočné okolnosti, keď môže dôjsť aj k prenosu baktérií. Napríklad, experiment vykonaný v Austrálii od Dr. Karla Kruszelnického ukázal, že ak človek prdne nahý v tesnej blízkosti Petriho misky, baktérie sa môžu uvoľniť do vzduchu. Na druhej strane, prdenie cez odev baktérie neprenáša. Dôležité je teda podotknúť, že tento experiment neznamená, že v bežných situáciách by sme sa mali obávať nákazy cez pachy.
