Určite sa vám už stalo, že ste išli výťahom, alebo ste boli na porade, a prdli ste si. Na človeka to príde väčšinou v tom najnevhodnejšom čase. Ide ale o prirodzený proces. Ak vám niekto hovorí, že on neprdí, tak vedzte, že vás klame. Človek si denne v priemere uľaví 10 až 25-krát a to vedome alebo nevedome. To, ale koľkokrát si denne prdnete, závisí od viacerých faktorov, napríklad stravy, ktorú konzumujete.

Nedávno sme sa venovali téme, či je možné niekoho prdmi udusiť. Odpoveď znie nie, hoci to môže znieť neuveriteľne. Prdy sú v podstate zmesou rôznych plynov, predovšetkým dusíka (59 %), kyslíka (4 %), oxidu uhličitého (9 %), vodíka (21 %) a metánu (7 %). Menej ako 1 percento zvyšných plynov tvorí zápach. Len pre zaujímavosť, aby prdy dosiahli „smrteľnú dávku“, tak na priestor o veľkosti 1 m x 1 m x 2 m, by bolo potrebných 233 427 prdov.

Prejdime ale teraz k ďalšej zaujímavej téme, ktorá bola počas pandémie COVID-19, ktorú máme už nejaký ten piatok úspešne za sebou, pomerne živou. A to, či je možné cez prdy prenášať choroby.

Môžu sa šíriť cez prdy rôzne choroby a vírusy?

Baktérie a prdy

Ešte v roku 2001 vykonal austrálsky vedec Dr. Karl Kruszelnicki spolu s Lukeom Tennentom zaujímavý experiment, aby zistil, či ľudské prdy obsahujú baktérie. V tomto experimente osoba predala priamo do Petriho misiek a to raz s oblečením a potom bez neho. Výsledky ukázali, že misky, do ktorých sa prdelo bez oblečenia, vykazovali rast baktérií, zatiaľ čo misky s oblečením boli čisté. To naznačuje, že oblečenie funguje ako filter a zabraňuje šíreniu baktérií cez prdy​, približuje web howstuffworks.com.

Vírusy a prdy

Pokiaľ ide o šírenie vírusov, ako je COVID-19, odborníci tvrdia, že riziko prenosu vírusov cez prdy je veľmi nízke. Hoci vírus SARS-CoV-2 bol detekovaný vo výkaloch, neexistujú dôkazy, že by sa mohol šíriť priamo cez prdy. Väčšina odborníkov súhlasí, že ak osoba nosí oblečenie, riziko prenosu je zanedbateľné​ a prakticky žiadne. Okrem iného, bez hostiteľa, ktorým je v tomto prípade vaše telo, dlho nevydržia.

Ak teda osoby, s ktorými sa stretávate, nosia oblečenie, tak riziko je prakticky nulové. Preto sa nemusíte obávať, že prdenie by mohlo významne prispieť k šíreniu infekčných chorôb.

Historické prípady

Zaujímavosťou ale je, že nájdeme niekoľko príkladov, ktoré naznačujú, že sa to mohlo stať. Asi tým najznámejším je prípad z roku 1968, kedy došlo k výskytu infekcií spôsobených streptokokom (Streptococcus pyogenes) u pacientov v nemocnici na Vanderbiltovej univerzite. Niekoľko pacientov navštívil rovnaký anestéziológ, ktorý nevykazoval žiadne symptómy na základe výterov z kože a hrdla. Po odobratí vzoriek z jeho análu sa ale zistilo, že nosí rovnaký kmeň streptokokov ako pacienti. Vedci dospeli preto k záveru, že infekcia sa mohla potenciálne šíriť cez prdy anestéziológa, hoci prenos cez ruky alebo vzduch sa považoval za pravdepodobnejší​.