Nie je žiadnym tajomstvom, že priemerná dĺžka života sa postupne predlžuje. Prispieva k tomu viacero faktorov. Ide napríklad o zlepšujúcu sa dostupnosť a zvyšujúcu sa kvalitu zdravotníctva a liekov, ale aj strava, ktorá je rozmanitejšou a dostupnejšou v porovnaní s minulosťou. No napriek tomu, že ženy a muži žijú bok po boku, tak umierajú v rôznom veku. Ženy sa vo všeobecnosti dožívajú vyššieho veku v porovnaní s mužmi. Ale prečo sa to deje?
Prečo muži z biologického hľadiska starnú rýchlejšie ako ženy?
Vedci z University of Jyväskylä sa pozreli na túto problematiku, aby zistili odpoveď. Najvýraznejšia medzera v dĺžke dožitia medzi pohlaviami bola v 70. rokoch minulého storočia, kedy sa ženy dožívali v priemere o 10 rokov viac. Treba ale uviesť, že odvtedy sa táto medzera postupne zužuje. No aj napriek tomu, sa dožívajú vyššieho veku. Aké ale faktory za tým stoja?
„Vo Fínsku žijú ženy v priemere o päť rokov dlhšie ako muži. Rozdiel medzi pohlaviami bol najväčší v 70. rokoch, keď bola stredná dĺžka života pri narodení takmer o 10 rokov vyššia u žien ako u mužov.“, píše sa vo vedeckej práci.
Biologický vek vedci sledovali pomocou epigenetických hodín
Výskumníci za týmto účelom použili takzvané epigenetické hodinky, ktoré im umožnili sledovať biologický vek jedinca na základe metylácie DNA. Epigenetické hodiny umožňujú študovať faktory súvisiace s dĺžkou života počas života jednotlivca. Poskytujú odhad biologického veku v rokoch pomocou hladín metylácie DNA určených zo vzorky krvi.
„Zistili sme, že muži sú biologicky starší ako ženy v rovnakom chronologickom veku a rozdiel je podstatne väčší u starších účastníkov,“ hovorí Anna Kankaanpää.
Zaujímavosťou je, že v prípade mladších ročníkov rozdiel v starnutí je o niečo menší. Výskumníci si to vysvetľujú najmä životným štýlom. Napríklad v prípade starších mužov je fajčenie oveľa častejšie v porovnaní s mladšími ročníkmi či ženami. Faktory súvisiace so životným štýlom vrátane vzdelania, indexu telesnej hmotnosti, fajčenia, užívania alkoholu a fyzickej aktivity boli merané pomocou dotazníkov. Na rýchlosť starnutie ale vplýva aj veľkosť telesnej schránky a hormóny, ktoré telo produkuje, hovoria vedci.
„V našej štúdii sme tiež použili pomerne zriedkavý dizajn štúdie a porovnali tempo starnutia medzi dvojčatami opačného pohlavia. Podobný rozdiel bol pozorovaný aj medzi týmito pármi dvojčiat. Súrodenec mužského pohlavia bol asi o jeden rok biologicky starší ako jeho dvojča. Tieto páry vyrástli v rovnakom prostredí a zdieľajú polovicu svojich génov. Rozdiel možno vysvetliť napríklad pohlavnými rozdielmi v genetických faktoroch a priaznivými účinkami ženského pohlavného hormónu estrogénu na zdravie,“ pokračuje Kankaanpää.
Výsledky naznačujú, že pokles fajčenia medzi mužmi čiastočne vysvetľuje, prečo sa rozdiel medzi pohlaviami v strednej dĺžke života v posledných desaťročiach zmenšil. Na dĺžku priemerného veku ale vplývajú aj ďalšie faktory vrátane hormónov.
