Jurij Alexejevič Gagarin bol prvým človekom vo vesmíre. 12. apríla 1961 na kozmickej lodi Vostok 1 obletel Zem. Nebol ale prvou živou bytosťou, ktorá sa pozrela za hranicu našej atmosféry.
Do vesmíru sa dostalo pomerne veľa zvierat, pričom mnohí si mylne myslia, že prvým zvieraťom vo vesmíre bol pes Lajka. Lajka sa dostala do vesmíru na palube satelitu Sputnik 2, ktorý štartoval z kozmodrómu Baikonur. Stalo sa tak 3. novembra 1957. V tom čase mal pes dva roky a vážil približne 6 kilogramov. Bohužiaľ, lístok do vesmíru bol jednosmerný. V tom čase totiž Rusi nemali technológie, ktoré by Lajke umožnili bezpečný návrat späť na Zem. Umrela približne 5-7 hodín po štarte, hoci sa predpokladalo, že bude vo vesmíre najmenej jeden týždeň. Kvôli nesprávnej obežnej dráhe a s tým spojenými problémami s termoreguláciou vnútri lode podľahla veľkému stresu a prehriatiu. Zaujímavosťou je ale aj to, že túto skutočnosť ruské úrady priznali až v roku 2002!
K Lajke rovnako treba povedať, že nebola ani „druhým“, „tretím“,.. zvieraťom vo vesmíre. Do roku 1950 Američania vyslali do kozmu desiatky opíc. Prečo sa ale pri zvieratách vo vesmíre považuje Lajka za prelom? Dôvodom je, že Lajka je prvým živým tvorom, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme.
Aké zviera bolo prvé vo vesmíre?
Prvé živé bytosti, ktoré sa dostali do vesmíru, boli vínne mušky, píše Kráľovské múzeum Greenwich. Dostali sa tam 20. februára 1947 na palubu rakety V2. Ovocné mušky boli vypustené z White Sands Missile Range v Novom Mexiku ako súčasť výskumnej misie. Raketa vyletela do výšky približne 108 kilometrov, a potom sa vrátila pomocou padáku späť na Zem. Len pre zaujímavosť, hranicou vesmíru je takzvaná Kármánova hranica, ktorá oddeľuje zemskú atmosféru od kozmického priestoru. Nachádza sa vo výške 100 kilometrov nad hladinou mora.
Ďalšou zaujímavosťou je i to, že rakety V2 boli prvé riadené strely s dlhým doletom na svete a Nemecko ich používalo počas druhej svetovej vojny. Rakety boli schopné letieť maximálnou rýchlosťou 5632 kilometrov za hodinu a zasiahnuť ciele vzdialené približne 320 kilometrov.
Prečo si vedci vybrali vínne mušky?
Mušky boli perfektnými pasažiermi pre let, pretože ich kompaktná veľkosť a relatívne nízka hmotnosť uľahčovali ich skladovanie a šetrili spotrebu paliva. To ale nie je jediný dôvod, prečo vedci zvolili práve vínne mušky. O účinkoch kozmického žiarenia na organickú hmotu sa vtedy vedelo len málo. Keďže vínne mušky majú podobnú genetickú výbavu ako ľudia, považovali sa za vhodný subjekt na testovanie a výskum.
Následne, ako sa vrátili mušky späť na Zem, tak vedci zistili, že genetika múch nebola zmutovaná, čo vydláždilo cestu do vesmíru aj ďalším zvieratám a neskôr i ľuďom. Napríklad v roku 1959 28. mája do vesmíru na palube rakety Jupiter AM-18 letela dvojica opíc s menami Able a Baker. Zvieratá sa dostali do výšky 579 km a prekonali rýchlosť 18-tisíc km/h.
