Nie je žiadnym tajomstvom, že fajčenie je pre zdravie škodlivé pričom každý rok pribúda čoraz viac ľudí, ktorí zomreli v dôsledku fajčenia. V roku 2020 fajčilo tabak viac ako jedna pätina ľudí na celom svete. Tabak usmrcuje až polovicu svojich užívateľov. Fajčiari mladší ako 50 rokov majú päťnásobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s rovesníkmi, ktorí nefajčia. V mnohých krajinách je zákonný vek na nákup tabaku 18 rokov, ale v niektorých krajinách neexistujú žiadne vekové obmedzenia. Odhaduje sa, že takmer 9 z 10 dospelých, ktorí denne fajčia, prvýkrát vyskúšali fajčiť pred 18. rokom života a 99% prvýkrát ochutnalo fajčenie pred 26. rokom života.
Štúdia, za ktorou stojí EUROPEAN SOCIETY OF CARDIOLOGY, skúmala vzťah medzi vekom začiatku fajčenia, závislosťou na nikotíne a ukončením fajčenia. Štúdia zahŕňala fajčiarov, ktorí navštívili kliniku pre odvykanie od fajčenia v Japonsku. Účastníci vyplnili test Fagerström pre závislosť na nikotíne (FTND), ktorý sa pýta otázky ako „Koľko času po prebudení si zapálite prvú cigaretu?“, „Je pre vás ťažké zdržať sa fajčenia na miestach, kde je zakázané?“ a „Koľko cigariet denne fajčíte?“. Skóre pre každú odpoveď sa sčítalo pre celkové skóre, ktoré naznačuje závislosť na nikotíne nízku (skóre 1-2), nízku až strednú (3-4), strednú (5-7) alebo vysokú (8 alebo viac).
Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín podľa veku, kedy začali fajčiť (mladší ako 20 rokov a 20 rokov a starší). Merali im potom obsah oxidu uhoľnatého v dychu na základe počtu cigariet fajčených za posledných 24 hodín. Ukončenie fajčenia bolo definované ako absencia fajčenia tabaku počas posledných sedem dní a úroveň vydýchaného oxidu uhoľnatého menšia ako 7 ppm.
Výskumníci analyzovali spojenia medzi závislosťou na nikotíne a úspešným ukončením fajčenia v závislosti od veku, v ktorom účastníci začali fajčiť. Štúdia zahŕňala 1 382 fajčiarov, z ktorých 30% boli ženy. Priemerný vek pri prvej návšteve kliniky pre odvykanie od fajčenia bol 58 rokov. 556 fajčiarov začalo fajčiť pred 20. rokom (skorí začiatočníci), zatiaľ čo 826 fajčiarov malo 20 alebo viac rokov, keď začali fajčiť (neskorí začiatočníci).
Tí, ktorí začali fajčiť skôr, nielenže fajčili viac cigariet, ale aj odvykanie mali ťažšie
Skorí začiatočníci hlásili vyšší počet cigariet denne (25) v porovnaní s neskorými začiatočníkmi, ktorí fajčili 22 cigariet denne. Tí, ktorí začali skoro, mali vyššie úrovne oxidu uhoľnatého v dychu v porovnaní s tými, ktorí začali v neskoršom veku (19 vs. 16,5 ppm) a vyššie skóre závislosti (FTND 7,4 vs. 6,3). Menej ako polovica skorých začiatočníkov (46%) úspešne prestala fajčiť v porovnaní s 56% neskorých začiatočníkov. Skorí začiatočníci mali o 30% nižšiu pravdepodobnosť, že úspešne prekonajú túto závislosť v porovnaní s neskorými začiatočníkmi.
Čím v mladšom veku začneme fajčiť, tak tým je závislosť horšia
Účastníci boli ďalej rozdelení do štyroch skupín podľa veku, kedy začali fajčiť (17 rokov alebo menej, 18 – 19, 20 – 21 a 22 rokov alebo starší). V štyroch skupinách bolo skóre FTND 7,5, 7,2, 6,7 a 6,0, čo ukazuje, že tí, ktorí začali fajčiť vo veku 22 rokov alebo neskôr, mali ešte nižšiu závislosť na nikotíne.
Autor štúdie Dr. Koji Hasegawa z Národného zdravotníckeho zariadenia Kyoto Medical Center v Japonsku povedal:
„Naše výsledky ukazujú, že začiatok fajčenia v mladom veku súvisí s väčšou závislosťou na nikotíne, aj keď ide o mladý dospelý vek.“
Vedci preto volajú, aby sa zvýšila hranica zákonného veku na kúpu tabaku na 22 rokov alebo viac, čo by mohlo viesť k zníženiu počtu ľudí závislých od nikotínu a vystavených riziku nepriaznivých zdravotných následkov v dôsledku fajčenia.