Nie je tajomstvom, že pohyb je jedným z kľúčov k tomu, aby sme žili dlhšie a zdravšie životy. Čoraz viac štúdií poukazuje na to, že aby sme pocítili benefity na zdraví, ktoré plynú z pohybu, tak nemusí tráviť v posilňovniach hodiny času, ale stačí nám oveľa menej pohybu.
Najnovšia štúdia od výskumníkov z University of Sydney’s Charles Perkins Centre, ktorá sledovala viac 72 000 ľudí, priniesla prelomové zistenia o vplyve denného počtu krokov na zníženie rizika úmrtia z hocijakého dôvodu a kardiovaskulárnych chorôb (ďalej aj ako CVD).
Predchádzajúce výskumy už naznačili súvis medzi vyšším denným počtom krokov a nižšími úrovňami úmrtia a CVD. Táto štúdia je ale jedna z mála, ktorá objektívne merala počet korkov pomocou náramkov s akcelerometrom s cieľom zistiť, ako môže počet prejdených krokov kompenzovať zdravotné riziká zo sedavého správania.
Ako bola realizovaná štúdia?
Výskumníci použili údaje 72 174 ľudí (priemerný vek 61 rokov; 58 % žien) zo štúdie UK Biobank – hlavnej biomedicínskej databázy v krajine – ktorí mali na zápästí nosené zariadenie s akcelerometrom počas siedmich dní na meranie svojej fyzickej aktivity. Údaje z akcelerometra boli následne použité na odhad denného počtu krokov a času stráveného sedením alebo ležaním pri bdení.
Výskumný tím potom sledoval zdravotnú trajektóriu účastníkov prepojením údajov o ich hospitalizáciách a záznamoch o úmrtiach.
Medián denného počtu krokov účastníkov bol 6222 krokov/deň, a pre hodnotenie vplyvu na úmrtie z hocijakého dôvodu a CVD udalosti, bol ako porovnávač zvolený počet 2200 krokov/deň (najnižších 5 % denných krokov medzi všetkými účastníkmi). Vďaka tomu boli schopní sledovať, ako vplýva vzrastajúci počet krokov na ich zdravie.
Medián času stráveného sedením bol 10,6 hodiny/deň, takže účastníci, ktorí sedeli 10,5 hodiny/deň alebo viac, boli považovaní za vysoko sedavých, zatiaľ čo tí, ktorí strávili menej ako 10,5 hodiny/deň sedením, boli zaradení do opačnej kategórie.
Na elimináciu skreslení boli urobené zásahy, ako je vylúčenie účastníkov so zlým zdravotným stavom, ktorí napríklad prežili zdravotný incident do dvoch rokov po sledovaní. Výskumníci tiež zohľadnili faktory ako vek, pohlavie, etnicitu, vzdelanie, fajčenie, konzumáciu alkoholu, stravu a rodičovskú históriu CVD a rakoviny.
Aké boli výsledky?
Počas priemerného sledovania 6,9 roka došlo k 1633 úmrtiam a 6190 CVD udalostiam.
Po zohľadnení iných možných vplyvov autori vypočítali, že optimálny počet krokov na deň na kompenzáciu vysokého sedavého času bol medzi 9000 a 10 000 krokov/deň, čo znížilo riziko úmrtia z hocijakého dôvodu o 39 % a incident CVD riziko o 21 %.
V oboch prípadoch bola dosiahnutá polovica benefitu pri počte krokov medzi 4000 až 4500 krokov za deň.
Výskumníci zároveň ale hovoria, že každé zvýšenie počtu denných krokov od referenčnej hodnoty 2200 krokov/deň predstavoval zdravotný benefit. A preto, ak nie sme schopní spraviť 9 až 10-tisíc krokov denne, tak by sme to aj napriek tomu nemali vzdávať. Benefity na zdraví pocítime aj pri menšom počte krokov, hoci nemusia byť tak významné.
„Akékoľvek množstvo denných krokov nad referenčných 2 200 krokov za deň bolo spojené s nižšou úmrtnosťou a rizikom výskytu kardiovaskulárnych ochorení pri nízkej a vysokej dobe sedavého pohybu. Nahromadenie 9000–10 500 krokov/deň bolo spojené s najnižším rizikom úmrtnosti nezávisle od času stráveného sedením.“, konštatujú vedci vo výskume.
