Mäsožravé rastliny, známe aj ako hmyzožravé rastliny, predstavujú fascinujúcu skupinu rastlín s jedinečnou schopnosťou zachytávať a tráviť hmyz a iné živočíchy pomocou rôznorodých mechanizmov a pasívnych nástrah. Skupinu týchto rastlín tvorí viac ako 600 známych druhov, ktoré sa môžu výrazne líšiť vo svojich spôsoboch lovu a trávenia, píše web Britannica.com.
Jedným z najnápadnejších znakov mäsožravých rastlín je špeciálne upravený list, ktorý slúži ako lapací mechanizmus. Existuje celá plejáda lapacích mechanizmov, ktoré sa rozdeľujú do dvoch kategórií aktívnych a pasívnych. Aktívne pasce ako má napríklad mucholapka Venuša, využívajú rýchle pohyby listov na chytenie koristi. Naopak, pasívne pasce, ako sú napríklad duté džbánovité listy, zbierajú korisť pasívne, často využitím tekutiny, ktorá je schopná trávenia.
Tieto výnimočné rastliny majú zaujímavý spôsob trávenia, ktorý sa podobá tráveniu u živočíchov. Používajú enzýmy alebo baktérie na chemický rozklad koristi. Výsledné dusíkaté zlúčeniny a soli sú potom absorbované rastlinou, aby jej umožnili prežiť v nepriaznivých podmienkach prostredia, kde je pôda chudobná na živiny.
Zvládla by taká mäsožravá rastlina stráviť aj človeka?
Celkovo sú mäsožravé rastliny pomerne malé, ale ich veľkosť sa môže výrazne líšiť aj v rámci jedného rodu. Väčšinu tvoria bylinné trvalky, ktoré majú v priemere menej ako 30 cm, pričom mnohé sú iba 10 až 15 cm vysoké. Medzi najväčšie mäsožravé druhy rastlín patrí Drosera, známa aj pod názvom rosička, ktorej veľkosť sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až po viac ako 1 meter na výšku. Napríklad druh Drosera gigantea, ako už napovedá názov, patrí medzi najväčšie a môže dosiahnuť impozantné rozmery.
Mäsožravé rastliny sa zväčša živia hmyzom, najčastejšie chrobákmi, ktorých chytia do svojej pasce. Napriek tomu sa objavili džbánovité pasce, ktoré svoj lov zdokonaľujú do takej miery, že dokážu chytiť aj väčšie zvieratá, ako sú žaby, gekoni a dokonca aj malé hlodavce.
„Tento typ správania je mimoriadne neobvyklý a predstavuje úplne novú stránku vo výskume mäsožravých rastlín,“ hovorí Barry Rice, uznávaný odborník na mäsožravé rastliny a riaditeľ Medzinárodnej spoločnosti pre mäsožravé rastliny.
Ľudské telo je pre rastlinu predsa len priveľké sústo, ktoré by mohlo mäsožravú pascu ako i celú rastlinu skôr zničiť. To však neznamená, že by človek obrovskej mäsožravej rastline nechutil. Vo svojom vlastnom súkromnom experimente skúsil Rice nakŕmiť mucholapku Venušu svojou vlastnou starou kožou, aby zistil, či ju zožerie. O týždeň neskôr bol ohromený, keď našiel v pasci sotva malú stopu po jeho koži, dopĺňa web Popsci.com.