Náš mozog sa počas nášho života neustále vyvíja a mení. Morfológia a spojenia mozgu sa menia v závislosti od prostredia a skúseností, napríklad keď sa učíme nové zručnosti alebo prekonávame následky mŕtvice. Avšak s vekom sa táto „plasticita mozgu“ znižuje. No to nie sú všetky zmeny, ktoré sa dejú vo vnútri našich lebiek. Mozog tiež stráca šedú hmotu, kde sa nachádzajú naše drahocenné neuróny. Toto sa nazýva „mozgová atrofia“.
Asi nikoho neprekvapí, že plynúcom časom ako mozog starne, tak postupne sa objavuje kognitívny úpadok. Pracovná pamäť, ktorá je srdcom mnohých kognitívnych procesov, patrí medzi kognitívne funkcie, ktoré trpia najviac. Pracovná pamäť sa definuje ako proces, v ktorom krátkodobo uchovávame a manipulujeme s informáciami, aby sme dosiahli cieľ, ako napríklad zapamätať si telefónne číslo dostatočne dlho, aby sme ho mohli zapísať, alebo preložiť vetu z cudzieho jazyka.
Ako vplýva hudba na starnutie mozgu?
Štúdia vedená vedcami z UNIGE, HES-SO Geneva a EPFL odhalila, že aktívne hranie na hudobný nástroj (vrátane jeho trénovania) a počúvanie hudby má potenciál zabrániť úpadku pracovnej pamäti. Takéto aktivity podporujú plastickosť mozgu a súvisia s nárastom objemu šedej hmoty. Vedci k týmito záverom prišli na základe experimentu na 132 účastníkoch vo veku od 62 do 78 rokov. Jednou z podmienok pre účasť bola, že v živote nebrali žiadne hudobné lekcie po dobu viac ako šiestich mesiacov.
Výskumníci následne náhodne rozdelili respondentov do dvoch skupín. Jedna skupina sa aktívne učila hrať na hudobný nástroj a druhá musela počúvať hudbu. V obchod prípadoch „trénovali“ skupiny po 1 hodine denne a následne mali za úlohu robiť domácu úlohu po dobu 30 minút denne. Táto aktivita sa opakovala po dobu 6-mesiacov.
„Po šiestich mesiacoch sme zistili spoločné účinky oboch intervencií. Neuroimaging odhalil nárast šedej hmoty v štyroch oblastiach mozgu zapojených do kognitívneho fungovania na vysokej úrovni u všetkých účastníkov, vrátane oblastí mozočku zapojených do pracovnej pamäte. Ich výkon sa zvýšil o 6 % a tento výsledok priamo koreloval s plasticitou mozočku,“ hovorí Clara James, jedna z autoriek štúdie.
Vedci rovnako zistili aj drobné rozdiely naprieč skupinami. Napríklad u klaviristov zostal objem šedej hmoty stabilný v pravej primárnej sluchovej kôre, čo je oblasť mozgu, ktorá zodpovedá za spracovanie zvuku, zatiaľ čo v skupine aktívneho počúvania sa mierne znížil.
Vedci na základe týchto zistení dospeli k záveru, že počúvanie hudby podporuje plasticitu mozgu a kognitívnu rezervu. Preto navrhujú pre tvorcov politík, aby tieto formy intervencie sa stali súčasťou rôznych procedúr zdravého starnutia.
