Ako malé deti sme verili mnohým mýtom, ktorými nás rodičia či starší súrodenci strašili. Napríklad, že ak sa vycikáš v bazéne, tak voda naokolo teba sa sfarbí. Nieže by sme ťa navádzali na to, aby si to vyskúšal, ale vedz, že keď sa ti stane nehoda, tak voda nezmení farbu. Tých mýtov, ktorým sme ako deti verili, je ale oveľa viac.
Určite si sa ako dieťa pretekal s kamarátmi v rôznych hlúpostiach. Napríklad, že ste sa pretekali, kto vydrží dlhšie zadržať dych. Možno aj tebe, keď si bol malý, rodičia hovorili, aby si to nerobil, lebo sa môžeš zadusiť. Je to ale pravda? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu nižšie.
Môžeš sa udusiť tým, že zadržíš dych?
Ak si sa aj ty pretekal ako malé dieťa, kto vydrží dlhšie zadržať dych, tak pravdepodobne si túto hru nehral poriadne, lebo čítaš tento článok. Ale nie, dajme srandu bokom, nebudeme ťa dlho napínať, v skutočnosti sa nemôžeš udusiť týmto spôsobom a dokonca nie je ani možné zadržať dych tak, aby si omdlel.
Prečo to nie je možné?
„Keď zadržíš dych, nutkanie dýchať sa nakoniec stane neodolateľným.“
Mozog má zabudované mechanizmy, ktoré bránia takémuto nebezpečnému výsledku. Hlavným dôvodom je to, že niektoré časti mozgu, ako motorická kôra a komplex pre-Bötzinger v mozgovom kmeni, sú zodpovedné za riadenie dýchania a neustále monitorujú hladiny kyslíka a oxidu uhličitého v tvojom tele. Tieto časti mozgu, keď zadržíš dych, a ide do „tuhého“, vyšlú signály, ktoré ťa prinútia nadýchnuť sa, približuje web livescience.com. Zároveň chemoreceptory v krku a mozgu reagujú na zvýšené hladiny oxidu uhličitého a pokles kyslíka, čo aktivuje naliehavú potrebu nadýchnuť sa.
Aký mechanizmus zabraňuje tomu, aby sme sa udusili?
Portál University of Pennsylvania ďalej vysvetľuje, že pri dlhšom zadržiavaní dychu sa zvyšuje množstvo oxidu uhličitého a znižuje sa množstvo kyslíka v krvi. Toto vyvoláva signál na dýchanie ešte skôr, než by si sa dostal do bezvedomia. Zaujímavým faktom ale je, že samotná potreba dýchania nie je primárne spôsobená nízkou hladinou kyslíka, ale skôr vysokou hladinou oxidu uhličitého. Teda, ak by si sa snažil zadržať dych, dôjde k akumulácii oxidu, čo vyvolá fyziologický diskomfort a nutkanie nadýchnuť sa. Výskumy ukazujú, že pri zadržiavaní dychu klesá parciálny tlak kyslíka, ale práve nárast parciálneho tlaku oxidu je to, čo spúšťa nutnosť dýchať.
Zaujímavosťou taktiež je, že ak by sa ti podarilo tento mechanizmus nejako obísť a omdlel by si, tak by došlo k automatickému reštartovaniu dýchania. Ide o ochranný mechanizmus, ktorý zabraňuje tomu, aby sa človek zadržiavaním dychu skutočne udusil. Ide o podobných princíp, ako keď reštartuješ počítač, a ten sa znova spustí. Niečo podobné by sa odohralo aj v tvojom tele.
„Keď človek omdlie a stratí vedomie pri zadržiavaní dychu, automatické riadenie dýchania, ktoré je kontrolované predĺženou miechou (časť mozgového kmeňa), preberie kontrolu nad procesom dýchania. Predĺžená mozgová miecha je zodpovedná za reguláciu základných životných funkcií (napr. tep srdca), vrátane dýchania, a funguje nezávisle od vedomej kontroly.“
Rekord v zadržaní dychu
Mimochodom, vedel si, že Bludimirovi Šobatovi sa podarilo ešte v roku 2021 stanoviť svetový rekord, ktorý vydržal zadržať dych na neuveriteľných 24 minút a 37 sekúnd? Ty to ale radšej neskúšaj. Na to, aby to dosiahol, tak dlhé roky trénoval. Šobata sa totiž naučil znížiť srdcovú frekvencie a zúžiť krvné cievy, čo zabezpečuje efektívnejšie využívanie dostupného kyslíka. Tento fenomén sa odborne volá „potápačský reflex“.
