Alexander III., známy aj ako Alexander Macedónsky alebo Veľký, bol macedónsky kráľ, ktorý je spojený s začiatkom novej éry, helenizmu. Je považovaný za mimoriadne významnú historickú osobnosť, ale jeho smrť zostála tajomstvom viac ako 2 000 rokov. V roku 2019 sa vedcom z University of Otago podarilo toto tajomstvo rozlúštiť. Na tému upozornil technologicko-vedecký magazín Vosveteit.sk.
Príčiny smrti tohto dobyvateľa sa líšia v závislosti od toho, ktorého vedca sa opýtate. V minulých výskumoch sa naznačilo, že Alexander zomrel na infekciu, ako následok alkoholizmu, alebo bol dokonca zavraždený. Autorom novej štúdie je Katherine Hall, ktorá pevne verí, že za smrť vládcu môže vzácna neurologická choroba, Gullainov-Barrého syndróm.
Tento syndróm je akútne zápalové ochorenie periférnych nervov vrátane nervových koreňov. Je typický svojím progresívnym priebehom, ktorý môže skončiť ochrnutím dýchacích svalov a zlyhaním dýchania. Dnes je možné pacientov liečiť umelou pľúcnou ventiláciou, ale v minulosti bolo ochorenie smrteľné.
Alexander Veľký zomrel v roku 323 pred Kristom a okolo jeho smrti sa vynorilo niekoľko teórií. Žiadna z nich však nedáva kompletný obraz o jeho smrti.
„Pre mňa bol obzvlášť zaujímavý jeden historický zdroj, podľa ktorého sa Alexandrove telo po jeho smrti šesť dní nerozkladalo. Antickí Gréci verili, že toto dokazuje jeho božský status, ale realita mohla byť iná,“ vysvetľuje Hall.
Absencia rozkladu nie je jedinou zvláštnosťou spojenou s Alexandrovou smrťou. Predpokladá sa, že pred smrťou trpel horúčkou, bolesťami a progresívnou paralýzou. Autorka štúdie verí, že jeho príznaky sú v súlade s Gullain-Barrého syndrómom alebo GBS.
Syndróm sa mohol vyvinúť v tele Alexandra Veľkého po infekcii baktériou Campylobacter pylori, ktorá je najbežnejším spúšťačom tohto ochorenia a bola vtedy mimoriadne rozšírená. Podľa vedkyne mal verziu ochorenia, ktorá spôsobovala paralýzu, ale nevyvolávala bezvedomie alebo zmätenie. Jeho smrť bola komplikovaná tým, ako starovekí ľudia určovali smrť. Namiesto kontroly pulzu sledovali dýchanie.
GBS ho ochromoval, ale zároveň jeho telo už nepotrebovalo toľko kyslíka. To znamená, že lekári ho nemuseli nájsť. Inými slovami, zníženými požiadavkami na kyslík by znížili viditeľnosť jeho dýchania. Jeho telo mohlo tiež mať problémy s reguláciou teploty a jeho zrenice sa stali rozšírenými a fixovanými.
„Chcela som podnietiť novú diskusiu a diskusiu a možno prepísať historické knihy argumentom, že Alexandrova skutočná smrť bola o šesť dní neskôr, ako sa predtým akceptovalo. Jeho smrť môže byť najslávnejším prípadom pseudothanatos alebo falošnej diagnózy smrti, aký bol kedy zaznamenaný,“ hovorí vedkyňa.
Táto štúdia vzbudila diskusiu, ale zatiaľ nie je nič úplne jasné. Ak by sa potvrdili teórie, mohlo by ísť o najväčší prípad nesprávnej diagnózy úmrtia v histórii ľudstva. Tento objav by tiež mohol zmeniť to, čo sa učí v učebniciach. Moderné analýzy sa tiež snažia zistiť pravdu, ale jeho smrť stále zostáva záhadou.
Smrť v dôsledku GBS vysvetľuje mnoho zvláštností, ktoré sa okolo jeho smrti udiali, ale stále sa čaká na definitívnu štúdiu, ktorá by poskytla jasnú odpoveď ohľadom jeho smrti.
