Slovensko je malebnou krajinou, ktorá má to šťastie, že ju často nepostihujú ničivé zemetrasenia. Z histórie o Slovensku vieme, že jedno z ničivých zemetrasení sa u nás vyskytlo pred 260 rokmi za vlády Márie Terézie. Štyri minúty trvajúce zemetrasenie v Komárne zničilo kostoly, domy a o život pripravilo 63 ľudí. Poškodených bolo aj viacero domov a vznikli dokonca aj trhliny v zemi. Za obeť padla aj Komárňanská pýcha, ktorou je Stará pevnosť z 16. storočia. V tom čase v meste žilo okolo 11-tisíc obyvateľov. Epicentrum zemetrasenia bolo pri obci Kameničná, píše ahojkomarno.sk.
V nedávnej minulosti sa u nás vyskytli už len drobné zemetrasenia, pri ktorých si to odniesli nanajvýš popraskané steny a nikto našťastie neprišiel o to najcennejšie, čím je život. Hoci treba povedať, že Slováci zažili aj ďalšie zemetrasenia, no tie svojou intenzitou boli menšieho charakteru s výnimkou zemetrasenia v roku 1443, ktoré patrí medzi najhoršie. Epicentrum tohto zemetrasenia bolo v Kremnici a Banskej Štiavnici. V dôsledku zemetrasenia zahynulo okolo 500 baníkov, hovoria historici.
„Od roku 1043 je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makroseizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch 1443 (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť Banskej Štiavnice a Kremnice), 1763 (epicentrum v Komárne/Kameničná) a 1906 (epicentrum v Dobrej Vode)“, píše Wikipedia.
Len pre zaujímavosť, zemetrasenie pri Dobrej vode bolo prvé, ktoré sa nám podarilo zaznamenať prostredníctvom prístrojov. Rovnako išlo aj o najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí, aké bolo u nás zaznamená.
Odkiaľ sa otrasy Zeme berú?
Väčšina prirodzene sa vyskytujúcich zemetrasení je vyvolaná pohybom zemských dosiek, no otrasy môžu nastať aj z dôvodu sopečnej erupcie či dopadu meteorov. Povrch Zeme pozostáva z dvadsiatich neustále sa pohybujúcich platní a pri náraste tlaku pri ich posúvaní, môže dôjsť k prasknutiu zemskej kôry, čím sa uvoľnení energia pohybujúca sa zemou vo forme vĺn.
„Zemetrasenia tektonického pôvodu sa vyskytujú v miestach s poruchami zemskej kôry (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov.“, vysvetľuje Wikipedia.
Národné informačné centrum o zemetraseniach celosvetovo zaznamená každý rok približne 20 000 zemetrasení. Tie sú merané pomocou magnitúd, pričom najväčšie zaznamenané zemetrasenie na svete malo magnitúdu 9,5 v Čile v roku 1960, píše dosomething.org.
A hoci dnes na našom území sú silnejšie zemetrasenia skôr raritou, tak aj napriek tomu, sa môžu vyskytnúť. Zároveň takisto ako aj iné národy aj Slováci radi cestujú a môže sa stať, že sa nešťastnou náhodou ocitneme na mieste, ktoré postihne zemetrasenie. Viete ako sa v takej situácii zachovať?
Tieto tipy vám môžu zachrániť zdravie i život
Aj keď sa to môže zdať ako jednoduchá a prázdna rada, zachovanie rozvážnosti a potlačenie paniky sú prvými správnymi krokmi k tomu, ako zmierniť následky zemetrasenia na naše zdravie. Informačný portál pre prírodné katastrofy a nepriaznivé počasie poskytuje rady, ako sa správať počas zemetrasenia v rôznych situáciách.
Ak sa nachádzame všeobecne v interiéri, tak tam aj ostaneme, nebezpečné je bežať von z budovy alebo z miestnosti do miestnosti. Stáť vo dverách takisto nie je bezpečná voľba, táto poloha nás nechráni pred padajúcimi predmetmi. Väčšina zranení a úmrtí je totiž spôsobená padajúcimi alebo lietajúcimi predmetmi alebo pádom na zem. Pri prvom zacítení otrasov, je preto potreba dať sa na štyri skôr, ako nás zhodí na zem zemetrasenie. Táto poloha nás chráni pred pádom a v prípade potreby sa môžeme naďalej pohybovať. Ak sa v našej blízkosti nachádza pevný stôl, treba sa pod ním ukryť, no ak v blízkosti nie je žiadny, treba sa prikrčiť k prázdnej stene alebo k nízko položenému nábytku, ktorý na nás nespadne a zakryť si hlavu a krk rukami. V tejto polohe sa snažíme prečkať otrasy.
V exteriéri sa vzdialime od budov, stromov, stĺpov, palivových a plynových potrubí či nádrží. Oblasť pri vonkajších stenách budovy je najnebezpečnejším miestom. Okná, fasády a architektonické detaily sú často prvými časťami budovy, ktoré sa zrútia. Ak by sme sa však ocitli v aute, odstavíme ho na krajnici alebo obrubníku so zatiahnutou ručnou brzdou a v dostatočnej vzdialenosti od stĺpov, trolejových vedení, podjazdov či nadjazdov, radí portál cdc.gov.
