Waterboarding je pojem, ktorý označuje mučenie topením a je považované za formu obzvlášť krutého a neľudského zaobchádzania, ktorému sú vystavení niektorí väzni. Táto nehumánna technika spočíva v liatí vody na tvár a do dýchacích ciest cez látku, čo vyvoláva takmer okamžitý dávivý reflex a spôsobuje u zajatca pocit utopenia. Obete waterboardingu sú zbavené akéhokoľvek možného pohybu a sú odkázané na vôľu svojich mučiteľov. Účelom tejto metódy je obeť zastrašiť, ponížiť a získať od nej potrebné informácie, vysvetľuje Wikipedia.org.
Pri vykonávaní waterboardingu je dôležité zabezpečiť, aby bola voda nalievaná prerušovane, aby sa predišlo smrti. Ak by voda bola nalievaná nepretržite, mohlo by to viesť k uduseniu, známemu aj ako suché utopenie, čo môže mať fatálne následky. Je dôležité si uvedomiť, že táto metóda je extrémne bolestivá a spôsobuje vážne poškodenie pľúc, mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka a ďalšie fyzické zranenia vrátane zlomenín kostí spôsobených bojom proti svojim mučiteľom. Navyše, trvalé psychické poškodenie obete je nevyhnutným výsledkom tejto brutálnej techniky.
Následky waterboardingu sú veľmi závažné a môžu pretrvávať mesiace či dokonca roky. Obete často trpia psychickou traumou, posttraumatickou stresovou poruchou a inými dlhodobými psychickými následkami. Je dôležité pripomenúť, že medzinárodné dohovory a zákony zakazujú používanie mučenia, vrátane waterboardingu, ako je to napríklad stanovené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Dohovorom proti mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu.
CIA túto techniku používalo pre vyššie dobro
Central Intelligence Agency, známa pod skratkou CIA priznala, že v minulosti používala waterboarding pri výsluchoch podozrivých osôb. Waterboarding bol jednou z techník výsluchu, ktoré CIA aplikovala vo svojom programe takzvaných posilnených výsluchov po teroristických útokoch 11. septembra 2001.
Existuje niekoľko prípadov, v ktorých CIA používala waterboarding a ďalšie metódy zvýšeného nátlaku na osobách podozrivých z terorizmu. CIA uviedla, že tieto metódy boli používané s cieľom získať informácie o plánovaných teroristických útokoch a zamedziť im.
Jeden z najznámejších prípadov je prípad Abu Zubaydaha, ktorý bol zadržaný v roku 2002 a podrobený waterboardingu a iným technikám posilneného výsluchu v tajnom väzení CIA. Ďalším príkladom je Khalid Sheikh Mohammed, kľúčový organizátor útokov 11. septembra, ktorý bol tiež podrobený waterboardingu po svojom zadržaní.
V roku 2007 priznal bývalý riaditeľ CIA Michael Hayden verejne, že mučenie, vrátane waterboardingu, bolo používané na niektorých zadržaných osobách v rámci boja proti terorizmu. Tento prístup bol kontroverzný a viedol k veľkému spoločenskému a právnemu rozruchu nielen v Spojených štátoch, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Neskôr, v roku 2009, prezident Barack Obama vydal výkonné nariadenie zakazujúce používanie metód, ako je waterboarding v rámci výsluchov a výslovným spôsobom označil takéto praktiky za mučenie. Od toho času sa oficiálne stanovisko Spojených štátov týkajúce sa mučenia a waterboardingu zmenilo, a štát sa zaviazal k zákazu týchto praktík.
