mandella efekt
Zaujímavosti

Počuli ste už o Mandelovom efekte? S vysokou pravdepodobnosťou ste sa už aj vy niekedy stali jeho „obeťou“

Falošné spomienky predstavujú zložitý jav, ktorý môže mať dôležité následky vo viacerých oblastiach života jednotlivca aj spoločnosti. Výskumníci v psychológii preto usilovne študujú príčiny a mechanizmy, ktoré stoja za vznikom a udržiavaním týchto zavádzajúcich spomienok.

Fenomén falošných myšlienok spočíva v tom, že niekto si vybaví udalosti, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestali alebo si ich vybaví nesprávne. Navrhovateľnosť, aktivácia súvisiacich informácií, začlenenie dezinformácií a nesprávne priradenie zdroja patria medzi hlavné mechanizmy, ktoré stoja za vznikom takejto falošnej myšlienky, vysvetľuje web Wikipedia.org.

Prečo práve Mandelov efekt?

Tento nezvyčajný jav popísala výskumníčka Fiona Broomeová, ktorá sa zaoberala prípadmi, v ktorých mnohí ľudia tvrdili, že majú živé a podrobné spomienky na smrť juhoafrického prezidenta a bojovníka proti rasovej nerovnosti, Nelsona Mandelu. Mandelov efekt sa týka vzniku spomienok na udalosti, ktoré sa nikdy nestali, no mnoho ľudí je presvedčených o ich autenticite.

Mandelov efekt získal svoj názov od fiktívnej spomienky, ktorá sa rozšírila medzi rôznymi ľuďmi. Títo ľudia majú živé a podrobné spomienky na určitý historický alebo udalostný fakt, ktorý v skutočnosti nikdy nenastal, ale veria, že je to pravda. V tomto konkrétnom prípade išlo o presvedčenie, že juhoafrický bojovník Nelson Mandela zomrel vo väzení v 80. rokoch. V skutočnosti Nelson Mandela prežil svoje väzenské roky a bol prepustený v roku 1990. Neskôr sa stal prezidentom Juhoafrickej republiky v období od roku 1994 do 1999, pričom zomrel až v roku 2013.

Fiona Broomeová, ktorá sa venovala výskumu v tejto oblasti, uviedla, že stále žije mnoho ľudí so živými a detailnými spomienkami na Mandelovu smrť z 80. rokov.

„Od roku 2010 sme zaznamenali možno tisíce prípadov, kde sa ľudia podelili o rovnakú neexistujúcu spomienku na Nelsonovu smrť,“ uviedla Broomeová.

Tento fenomén vyvoláva zaujímavé otázky o povýšení falošných spomienok na roveň reálneho života a potenciálnej existencii paralelnej reality. Broomeová špekulovala, že Mandelov efekt môže byť príkladom toho, ako sa mnohí ľudia spájajú s neexistujúcimi skúsenosťami, čo by mohlo poukazovať na zložité fungovanie ľudskej mysle.

Napriek tomu, že Mandelov efekt je zaujímavým a záhadným javom, vedci dodávajú, že ide skôr o príklad kolísania ľudskej pamäte a zraniteľnosti mysle, ako o existenciu paralelných realít. Zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by takéto reality existovali a preto zostáva Mandelov efekt zaujímavým, no vedecky zatiaľ neobjasneným javom.

Výskum v oblasti kognitívnych procesov a pamäti pokračuje a snáď v budúcnosti budeme schopní lepšie pochopiť, prečo sa takéto falošné spomienky vyskytujú a ako ovplyvňujú náš pohľad na minulosť. Dovtedy nám Mandelov efekt ostáva ako zaujímavá záhada, ktorá nás vedie k hlbšiemu skúmaniu ľudskej mysle a jej zvláštností.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť