Naša planéta si prešla viacerými masovými vymieraniami života, no vždy, sa jej podarilo pozviechať a dnes Zem prekypuje životom. V skutočnosti ide o jedinú planétu, o ktorej vieme, že podporuje život. To najzávažnejšia vymieranie života sa odohralo pred 250 miliónmi rokov (známe ako Veľké permské vymieranie), kedy po sérii kataklizmických sopečných erupcií došlo vyhubeniu približne 90 percent všetkých druhov.
Naša planéta viackrát čelila stretu s vesmírnymi telesami. Najväčší asteroid, aký kedy zasiahol Zem, podľa našich vedomostí, mal okolo 20 až 25 kilometrov. Len pre zaujímavosť, asteroid, ktorý vyhubil dinosaurov, mal v priemere „len“ 15 kilometrov.
Tri možné scenáre majú potenciál vyhubiť život na Zemi
Zablúdený asteroid ale nie je jedinou hrozbou, ktorá by mohla vyústiť v potenciálny koniec života na Zemi. Existuje iba niekoľko známych asteroidov a trpasličích planét, ktoré by mali dostatočnú hmotnosť, aby spôsobili kolaps života. Avšak žiadny známy takýto objekt nepredstavuje pre nás aktuálne hrozbu, pretože sa nepretínajú s obežnou dráhou Zeme.
Napríklad, ak by v našej blízkosti vybuchla supernova, tak by to rovnako znamenalo koniec. Musela by byť vzdialený menej ako 0,14 svetelných rokov, čo je veľmi nepravdepodobné, keďže najbližšia hviezda (Proxima Centauri) je vzdialená štyri svetelné roky. Pre tých, ktorí nevedia, tak supernova je astronomický jav, ktorý predstavuje explozívny koniec života masívnej hviezdy.
Rovnaký efekt by mali ale aj gama záblesky. Dobrou správou ale je, že takýto koniec ľudstva a života na Zemi je málo pravdepodobný. Tieto extrémne energetické udalosti sú ešte vzácnejšie než supernovy. Aby gama záblesk predstavoval pre nás hrozbu, musel by byť vzdialený menej než 40 svetelných rokov. Pravdepodobnosť, že sa takáto udalosť stane, je tiež veľmi nízka.
Čo ak by nastal jeden zo scenárov vyššie?
Výskumníci z Oxfordu a Harvardu skúmali vo svojej práci tri teoreticky možné, no málo pravdepodobné scenáre vyššie, ak by nastali, ako by to ovplyvnilo život na Zemi.
Zlou správou pre nás ľudí je, že bez našich technológií sme potenciálne zraniteľným druhom. Sme veľmi citlivý na zmeny v životnom prostredí.
„Bez našej technológie sme veľmi zraniteľný druh. Jemné zmeny v prostredí na nás dramaticky vplývajú,“ uvádza Dr. Batista.
Ak by nastala nejaká zo situácii vyššie, je pravdepodobné, že pre nás by to bol koniec, samozrejme, ak by sme neopustili planétu a nepokračovali v živote niekde inde. Čo by sa stalo ale s ostatným životom, prežil by nejaký druh? Krátka odpoveď znie, že áno, hoci by nastalo masové vymieranie druhov.
Tardigrady sú blízko k nezničiteľnosti
Niektoré druhy živočíchov, by ale dokázali čeliť aj tomu najhoršiemu scenáru. Sú totiž oveľa viac odolné na zmeny a extrémne situácie v porovnaní s nami. Tardigrady (pozn: niekedy sa nazývajú aj vodné medvede) sú príkladom takmer nezničiteľného života, čo naznačuje, že život na našej planéte môže pokračovať aj dlho po tom, čo ľudstvo zanikne.
Výskumníci zistili, že hoci astrofyzikálne udalosti môžu byť katastrofálne pre ľudstvo, tardigrady by to ako celok nijako významne neovplyvnilo.
„Na naše prekvapenie sme zistili, že hoci blízke supernovy alebo dopady veľkých asteroidov by boli pre ľudí katastrofálne, tardigrady by to neovplyvnilo. Preto sa zdá, že keď sa život raz rozbehne, je ťažké ho úplne vymazať. Obrovské množstvo druhov alebo dokonca celých rodov môže vyhynúť, ale život ako celok pôjde ďalej,“ povedal Dr David Sloan.
Pre tých, ktorí nevedia, tak Tardigrady sú veľmi malé, obvykle merajú od 0,3 do 0,5 milimetra, takže sú viditeľné len pod mikroskopom. Majú podlhovasté telo s osem nohami, pričom každá noha končí malými pazúrikmi. Tardigrady sa nachádzajú v rôznych prostrediach po celom svete, vrátane oceánov, sladkých vôd, pôdy, machov a lišajníkov. Môžu žiť v extrémnych podmienkach, ako sú hlboké morské priekopy, horúce pramene, polárne oblasti a dokonca aj vo vesmíre. Ak by ste sa chceli pozrieť ako vyzerajú, tak nižšie vám prikladáme video.
Len pre zaujímavosť, dokážu prežiť teploty od -200°C až do 150°C. Sú odolné voči vysokým dávkam ionizujúceho žiarenia a taktiež prežijú v extrémne vysokých tlakoch, napríklad na dne oceánskych priekop.
