Naša atmosféra pozostáva zo zmesi molekúl plynu a iných materiálov obklopujúcich Zem a tvoria ju najmä plyny ako dusík – 78 % a kyslík – 21 %. V atmosfére sa nachádzajú aj malé množstvá iných plynov a veľa malých pevných častíc ako sú napríklad prach, popol, sadze, peľ či soľ z oceánov. Zloženie atmosféry sa líši v závislosti od miesta či počasia. Takisto sopky môžu uvoľňovať do atmosféry veľké množstvo prachových častíc či plynov vrátane oxidu uhličitého, oxidu siričitého, sírovodíka, chlorovodíka a metánu, vysvetľuje portál sciencemadesimple.com.
Keď sa svetlo pohybuje atmosférou, pokračuje priamo, až kým nenarazí na kúsok prachu alebo molekulu plynu. Potom, čo sa stane so svetlom, závisí od jeho vlnovej dĺžky a veľkosti objektu, na ktorý dopadne. Energia žiarenia závisí od jeho vlnovej dĺžky a frekvencie. Čím dlhšia je vlnová dĺžka svetla, tým nižšia je frekvencia a tým menej energie obsahuje. Farby majú rôzne vlnové dĺžky, frekvencie a energie. Fialová má najkratšiu vlnovú dĺžku vo viditeľnom spektre. To znamená, že má najvyššiu frekvenciu a energiu. Červená má zas najdlhšiu vlnovú dĺžku a teda najnižšiu frekvenciu a energiu.
Hlavnú úlohu zohrávajú molekuly plynu či častice prachu
Prachové častice a kvapky vody sú oveľa väčšie ako vlnová dĺžka viditeľného svetla. Keď svetlo zasiahne tieto veľké častice, odrazí sa v rôznych smeroch. Odrazené svetlo sa javí ako biele, pretože stále obsahuje všetky rovnaké farby.
Molekuly plynu sú menšie ako vlnová dĺžka viditeľného svetla a ak do týchto plynových molekúl narazí svetlo, výsledok je iný ako pri náraze do prachových častíc. Keď svetlo zasiahne molekulu plynu, časť z neho sa môže absorbovať a po chvíli molekula vyžaruje svetlo iným smerom. Farba, ktorá je vyžarovaná, je rovnaká farba, ktorá bola absorbovaná, pričom absorbované môžu byť všetky farby.
Vyššia frekvencia, akú má modrá farba, sú absorbované častejšie ako farby s nižšou frekvenciou. Toto modré svetlo je absorbované molekulami plynu a následne je potom vyžarované rôznymi smermi. Výsledok je taký, že modré svetlo sa rozptýli po celej oblohe. Keď sa pozrieme bližšie smerom k horizontu, obloha vyzerá oveľa bledšie, pretože rozptýlené modré svetlo musí prejsť väčším množstvom vzduchu a do našich očí sa dostane menej modrého svetla.
„Slnečné svetlo sa dostáva do zemskej atmosféry a je rozptýlené všetkými smermi všetkými plynmi a časticami vo vzduchu. Modré svetlo je rozptýlené viac ako ostatné farby, pretože sa šíri ako kratšie, menšie vlny.“
Je obloha na iných planétach rovnako modrá?
Už asi tušíte, že na to, ako vyzerá obloha, vplýva viacero faktorov. Ak by sme sa pozreli napríklad na Mars, tak by sme modrú oblohu nevideli. Počas dňa nadobúda marťanská obloha oranžovú alebo červenkastú farbu. Ale ako Slnko zapadá, obloha okolo Slnka začína nadobúdať modrošedý odtieň. Je to spôsobené tým, že atmosféra Červenej planéty má iné zloženie atmosféry. Prevažne by sme v nej našli oxid uhličitý a jemné prachové častice, ktoré inak rozptyľujú svetlo.
