Konšpirácie a dezinformácie sú fenoménom dnešnej doby. Nikdy nebolo tak jednoduché sa nechať nachytať. No treba povedať, že tento problém je oveľa viac komplikovanejší, ako by sa mohlo zdať. Rovnako treba prízvukovať, že dezinformáciám svojim spôsobom verí každý. Niekto je náchylný uveriť falošným správam z oblasti politiky, druhý zas z vedy a podobne. Treba ale prízvukovať, že výšim dosiahnutým vzdelaním, je pravdepodobnosť, že človek naletí na falošné správy nižšia. Nie je to ale univerzálny „liek“.
Ako vysvetľuje portál univerzity Ohio State, to, prečo ľudia veria dezinformáciám, zahŕňa širokú škálu faktorov. Vo všeobecnosti je to ale pocit bezmocnosti, ktorý živý ľudskú dôverčivosť vo falošné správy.
Viera v konšpirácie je vo vysokej miere prepojená s pocitom bezmocnosti
Ted Goertzel, sociológ univerzity zistil, že viera v konšpiračné teórie je silne prepojená s neistotou v zamestnaní, odcudzením, nedostatkom medziľudskej dôvery a ďalšími formami bezmocnosti. A hoci mnohé klamlivé správy možno vyvrátiť faktami, tak títo ľudia majú tendenciu im aj naďalej veriť.
„Hlavným dôvodom, prečo ľudia veria v konšpirácie napriek ich absurdnosti, je bezmocnosť. Nezamestnanosť, podzamestnanosť, nedostatočné vzdelanie, drogová závislosť, chronické choroby, dysfunkčné rodiny a zlyhávajúce vzťahy prispievajú k tomu, že sa človek cíti bezmocne.“, vysvetľuje Goertzel.
Sociológ ďalej vysvetľuje, aby sa ľudia emocionálne vyrovnali s nepriaznivou situáciou, v ktorej sa nachádzajú, tak mnoho ľudí zvaľuje svoju bezmocnosť na konšpirácie. Je to jednoduchšie, ako hľadať riešenia a odpovede. Ako ďalej dopĺňa, tak viera ľudí v konšpirácie im dáva akýsi pocit „vedomosti“. Bohužiaľ sprievodným javom ale je, že viera v konšpirácie sa balí jedna na druhú.
„Vidia zvyšok sveta ako bezduché ovce ovládané elitou a seba ako tých pár osvietencov. Viera v konšpirácie tiež umožňuje takýmto ľuďom emocionálne sa vyrovnať s chaosom, ktorý obklopuje ich život tým, že verí, že existuje celkovo usporiadaná spoločnosť elít, ktorá ovláda svet.“
Ako ďalej vysvetľuje, nedostatok vzdelania a neschopnosť dohľadania dôveryhodných informácií, môže viesť k tomu, že jednotlivec falošným správam uverí skôr v porovnaní so vzdelaným človekom.
„Keď človek nerozumie základným fyzikálnym zákonom, ktoré riadia vesmír, každodenné udalosti sa zdajú náhodné a nezmyselné. Byť denno-denne konfrontovaný s hromadou nepochopiteľných udalostí je trýznivé. Aby sa vyrovnali s týmto duševným rozruchom, mnohí ľudia považujú sprisahania za hnacie sily zdanlivo náhodného sledu udalostí.“
V skutočnosti svet riadia zákony vedy. No je oveľa jednoduchšie veriť, že svet riadi tajná spoločnosť, ako sa snažiť pochopiť zákony vedy, ak máte nedostatočné vzdelanie.
Pocity bezmocnosti môžu mať rôznu podobu
Treba ale poznamenať, že bezmocnosť môže mať aj iné podoby. Ako príklad možno uviesť bohatých ľudí, ktorí ochorejú a moderná medicína im nie je schopná pomôcť, tak sa otočia na alternatívu.
„Keď im moderná medicína nedokáže pomôcť (alebo im pomoc trvá príliš dlho), veľa ľudí sa obráti na konšpirácie, aby sa s tým vyrovnali. Je príjemnejšie veriť, že zázračný liek je k dispozícii, ale je držaný mimo dosahu konšpirujúceho farmaceutického priemyslu, než akceptovať realitu, že niektoré choroby jednoducho nemajú lieky.“
Goertzel ďalej vysvetľuje, že v obdobiach neistoty a nespokojnosti ľudia často cítia potrebu mať hmatateľného nepriateľa, na ktorom by mohli prejaviť svoje nahnevané pocity. Konšpiračné teórie môžu v tomto procese pomôcť tým, že poskytnú hmatateľného nepriateľa, ktorý môže za problémy, ktoré sa inak zdajú byť príliš abstraktné a neosobné. Konšpiračné teórie tiež poskytujú pohotové odpovede na nezodpovedané otázky a pomáhajú vyriešiť rozpory medzi známymi „faktami“ a systémom viery jednotlivca.
Keď sa nad tým zamyslíme, tak na to, aby niektoré s konšpirácií dokázali prežiť, tak by bola nevyhnutná spolupráca miliónov aktérov. Dobrým príkladom sú lekári a rakovina. Mnoho ľudí verí, že na rakovinu už máme liek, je tomu ale tak? Aj lekári často ochorejú na smrteľné choroby vrátane rakoviny. No keď sa nad tým zamyslíme, prečo by lekár, ktorý trpí rakovinou, „neodkryl“ pravdu, aby prežil. Rovnako to platí aj v prípade ochorenia COVID-19, ktoré stalo milióny ľudí naprieč svetom život vrátane tisícov lekárov, ktorí nám pomáhali v tých najťažších chvíľach. Ak by existoval liek v čase, kedy nás pandémia prepadla, prečo by ho nevyužili, keď ležali na smrteľnej posteli?
