Pravdepodobne sa vám to už stalo, že ste sa ráno zobudili a počas spánku sa vám prisnil sen, na ktorý ste spomínali ešte niekoľko hodín. Je to prirodzené. Niekto má živšie a niekto menej živšie sny. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, prečo vlastne máme sny a čo za nimi stojí? Bližšie sa tejto problematike venoval portál univerzity Eastern Kentucky University.
Možno ste to nevedeli, ale existuje odbor, ktorý sa venuje snom. Volá sa oneirológie. Vedci dnes vedia, že sny sa spájajú hlavne s REM spánkom. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o fázu spánkového cyklu, pre ktorú je typický rýchly pohyb očí. Zaujímavosťou je i to, že počas tohto štádia sa mozgové vlny viac podobajú bdelému stavu, než spánkovému. S touto fázou spánku sa môžeme stretnúť približne každých 90 minút počas noci. Rovnako treba povedať, že postupujúcou nocou, ako spíme, sa táto fáza predlžuje. Počas nej sa nám môžu snívať ako niekoľko sekundové sny, tak aj také, ktoré trvajú desiatky minút.
Výskumníci zistili, že priemerný človek sníva počas noci tri až päťkrát a to vrátane ľudí, ktorí si na sny nespomínajú. Existuje logický dôvod, prečo ľudia veria, že vôbec nesnívajú. Aby sme si zapamätali sny, musíme sa prebudiť počas REM, čím sa preruší cyklus.
Sú sny odrazom našich túžob, ktoré sa bojíme povedať?
Okolo toho, prečo vlastne snívame, existuje viacero nezodpovedaných otázok. Existujú desiatky teórií, ktoré vysvetľuje sny. Napríklad Sigmund Freud sa najskôr pokúsil vysvetliť sny ako symboly nevedomých túžob.
Freud navrhol, že sny sú prejavom skrytých túžob a neprijateľných impulzov, ktoré by inak nemali príležitosť preniknúť do vedomia jednotlivca. V jeho teórii sa predpokladá, že ľudia sú poháňaní potláčanými a nevedomými túžbami, ako sú agresívne a sexuálne inštinkty.
Dnes sa ale táto teória nepokladá za veľmi pravdepodobnú a vedci s ňou v praxi už moc nepracujú. Viaceré modernejšie názory a tvrdenia o snívaní hovoria, že snívanie slúži ako prostriedok na konsolidáciu pamäte a emocionálnu reguláciu.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vznikla teória aktivácie-syntézy ako výsledok odmietnutia Freudovej teórie. Podľa tejto teórie sny vznikajú ako reakcia na fyziologickú aktivitu v mozgu, ako sú napríklad neurotransmitery, ktoré sa dopĺňajú počas spánku. Hlavnou myšlienkou tejto teórie je, že sny nevyjadrujú skryté túžby alebo konflikty, ale sú výsledkom náhodnej aktivity mozgu počas spánku. Sú výsledkom náhodného spustenia rôznych neurónových okruhov v mozgu počas REM fázy spánku. Teória aktivácie-syntézy je stále v mnohých učebniciach, má však problémy s vysvetlením skutočnosti, že sny často nie sú náhodné. Často snívame o veciach, ktoré sa nedávno stali v našom každodennom živote.
Čo hovoria súčasné teórie na sny?
Súčasné moderné teórie skúmajú funkciu snov v súvislosti s konsolidáciou pamäte, ktorá slúži ako „nadbytočné ukladanie dát“. Počas dňa zbierame informácie a ukladáme si informácie do pamäte. Sny sú výsledkom organizácie, konsolidácie a prenosu informácií získaných, ktoré spracovávame počas spánku. Táto organizácia spomienok, konsolidácia a prenos informácií do krátkodobej alebo dlhodobej pamäte nám umožňuje uvoľniť priestor a pokračovať v zbieraní ďalších informácií po prebudení. Výskum podporujúci túto teóriu preukázal, že fragmenty spomienok sa objavujú v snoch, keď sa prenášajú z jedného typu pamäte do druhého.
No teória vyššie nie je jedinou, ktorou vedci vysvetľujú snívanie. Ďalšia rovnako frekventovaná teória vysvetľuje snenie tým, že nám slúži na spracovávanie emócií. Počas snov ľudia často zažívajú zvýšené emócie a riešia neobvyklé situácie, ktoré sú emočne náročné. Vedci, ktorí študovali mozog počas spánku, zistili, že oblasti mozgu, ktoré regulujú emócie, keď sme v stave bdenia, sú stimulované aj počas spánku.
Tých teórií, prečo snívame, je ale oveľa viac, no treba povedať, že aktuálne nemáme jedno konkrétne vysvetlenie, prečo snívame.
