V Slnečnej sústave máme osem planét, hoci v minulosti ich bolo deväť. Vďačíme za to astronómovi menom Mike Brown, ktorý sa pričinil tomu, aby sme Pluto nepovažovali za planétu. Každá planéta v Slnečnej sústave je unikátny svet, no len na Zemi je život. Neznamená to ale, že zvyšné svety sú nezaujímavé.
Okolo Slnka obiehajú štyri plynné obrie planéty. Sú nimi Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Pre tieto planéty je typické, že majú hustú atmosféru na rozdiel od kamenných planét, vysvetľuje portál iflscience.com. Nedávno sme si vysvetlili, čo by sa stalo, ak by ste vystrelili z pištole vo vesmíre. Ak by sa vám to podarilo, tak by sa guľka vybrala na nekonečnú cestu, pokiaľ by ju nestiahla gravitácia nejakej planéty alebo by do dačoho nenarazila. Spätný náraz zbrane by zároveň spôsobil, že aj vy by ste sa vybrali na nekonečnú cestu, preto to radšej neskúšajte! No pýtali ste sa niekedy, či by guľka mohla preletieť cez plynného obra?
Mohli by ste vystreliť guľku, ktorá by prešla cez Jupiter?
Guľky sú rýchle a malé a plynné planéty nedostali tento prívlastok len tak. Logicky sa teda otvára otázka, či by guľka preletela cez Jupiter alebo iný svet, ktorý považujeme za plynného obra. Krátka odpoveď je nie, no zaujímavé je vysvetlenie prečo.
Je dôležité vedieť, že hoci Jupiter je plynným obrom, tak nie je tomu tak v celom rozsahu. V skutočnosti žiadna planéta, ktorá by pozostávala len z plynu, neexistuje. Minimálne sme takú ešte neobjavili.
„Jupiter ako plynný gigant nemá skutočný povrch. Na planéte sú väčšinou víriace plyny a kvapaliny.“
Jupiter má jadro a plášť pod atmosférou. Husté jadro planéty má trochu nejasné ohraničenie, ktoré sa mieša s plášťom nad ním, gigantickým oceánom tekutého kovového vodíka. Kovový vodík je zvláštny stav vodíka, ktorý sa vyskytuje pri vysokých tlakoch. Vo vnútri Jupitera môže byť vodík kvapalina alebo dokonca druh kovu. K týmto zmenám dochádza v dôsledku obrovských teplôt a tlakov v jadre.
Tento oceán je hlboký desiatky tisíc kilometrov a predpokladá sa, že siaha až do 80 percent polomeru planéty. Len pre zaujímavosť, priemer Jupitera je 139 820 kilometrov. Pre porovnanie, Zem má priemer „len“ približne 12 750 kilometrov. Tak isto treba uviesť, že vodík je zo 60 percent taký hustý voda. Znamená to, že ak by ste vystrelili guľku namierenú na Jupiter, tak guľka by cez planétu nepreletela.
„Priemernú guľku zastaví niekoľko metrov vody. Cez Jupiter sa preto nedostane.“
Nanajvýš by sme mohli uvažovať o prestrelení guľky cez vonkajšie vrstvy atmosféry Jupitera. Zaujímavosťou je i to, že ak by sme chceli dostať guľku na obežnú dráhu planéty, tak by sme ju museli vystreliť rýchlosťou 42,5 kilometrov za sekundu, aby sa tam udržala. No najrýchlejšia guľka je približne 30-krát pomalšia.
No predsa len, ak by sme nejakým spôsobom dokázali vystreliť guľku, ktorá by sa zrazila s Jupiterom a nezastavil by ju kovový tekutý vodík, tak pri prechode cez jadro planéty by sa roztopila. Teplota v blízkosti centra planéty je oveľa, oveľa horúcejšia. Teplota jadra môže byť asi 24 000 stupňov Celzia. Väčšina nábojníc je zhotovená z kovu, spravidla z mosadze, ocele alebo hliníku. V závislosti od typu mosadze, tak tá sa topí od 930 °C, oceľ sa topí od 1425 °C a hliník už od 660 °C.
