Erik, akú kravatu máš dnes oblečenú ty? 🙂
Dnes momentálne mám na sebe montérky a kravata ma čaká v obale na poličke. Nosím viacmenej stále tú istú, nakoľko mi priniesla šťastie v lete na štátniciach.
Povedz nám tvoj príbeh! Ako si prišiel na to, že chceš vyrábať drevené kravaty?
Môj príbeh je jednoduchý a myslím, že aj logický. Na začiatok treba však povedať, že už od malička som vedený k drevu. Otec už cca 25 rokov pracuje pri nábytku, zo začiatku to boli starožitnosti a v súčasnej dobe je to hlavne o zariaďovaní interiérov na mieru z recyklovaného dreva. Ak sa možno niekto pýtate, čo je to recyklované drevo tak Vám to bližšie ozrejmím. Sme zástancami, že v každom kvalitnom výrobku, ktorý vyjde z dielne ERMAR musí byť príbeh a duša.
Drevo, ktoré ja používam na výrobu pochádza z demolácií starých budov a vracia sa mu duša v podobe elegantnej drevenej kravaty. Ide o viac ako 100 ročné záležitosti, ešte donedávna slúžili ako trámy alebo podlaha v starom dome a dnes ju nosíte na krku. Na výrobu kravát používam staré dubové drevo, ktoré je tvrdé, dobre sa s ním pracuje, má krásnu štruktúru, znaky opotrebenia a hlavne je naše – slovenské. Do každej kravaty sa snažím zakomponovať nejaký „kaz“, ktorý však v koniec-koncov dodá čaro každému kúsku.
Okrem dreva sa na kravate nachádza aj originálna kozia koža, ktorá zaručuje flexibilitu a dodáva eleganciu na celkovom vzhľade. Nikdy by mi však nenapadlo, že by som mohol vyrábať drevené kravaty. Predsa len nie je to bežná vec, ktorú si dáte na seba každý deň ako napr. ponožky. Na druhej strane som vždy chcel zachovať a pokračovať v značke ERMAR, ktorá je na trhu od roku 2000. Ide o zložený názov z môjho a otcovho mena – ERikMARio. To, že by som ju uchoval vďaka dreveným kravatám by mi však ani nenapadlo.
S nápadom som prišiel v januári 2016, keď som sa chystal na rodinnú oslavu a z nudy som si vyrobil drevený motýlik, ktorý mal vcelku úspech a povedal som si, prečo neskúsiť kravatu. Zo začiatku sa mi zdal byť ten nápad trochu uletený, nakoľko veľa ľudí si hneď predstaví asi kus laty na krku, ktorá je neohybná a hlavne nepraktická. Prvú kravatu mám však odloženú a určite ju časom ukážem svetu, aby ľudia videli, ako som pokročil vo vývoji. 🙂
Foto: archív E. Rybanský
Aké je to teda byť majiteľom firmy, ktorá vyrába drevené kravaty? Ako reagujú ľudia, keď im povieš, čo robíš?
Termín majiteľ firmy je moc pritiahnutý za vlasy v mojom prípade, si myslím. Necítim sa tak, skôr by som to nazval výrobcom kravát. Musím priznať, že ľudia mi dávajú veľa síl do výroby, pretože sa stretávam v drvivej väčšine prípadov s veľmi pozitívnymi reakciami. Každý kto sa ma opýta vonku na ulici alebo hocikde inde čo robím, tak mu poviem nech si tipne.
Samozrejme nikto neuhádne, nakoľko asi nepoznáte nikoho, kto takéto čosi robí 😀 Keď im však prezradím, čo robím, snažia sa predstaviť si, ako môže niekto nosiť latu na krku. Akonáhle im však ukážem samotné prevedenie kravaty sú očarení a veľmi mi fandia, nakoľko je to niečo úplne nové a nikdy sa s tým nestretli.
Foto: archív E. Rybanský
Ako by si charakterizoval tvojich zákazníkov? Sú aj takí, ktorí nosia kravatu každý deň?
Mojich zákazníkov by som charakterizoval hlavne ako náročných ľudí, ktorí si potrpia na kvalitu. Slovo náročný v tomto prípade neznamená bohatý, ale skôr taký, ktorý vie, čo chce. Veľmi ma teší, že si ľudia opäť začínajú vážiť a podporovať remeslá. Ja sám si veľmi cením v tejto urýchlenej a spotrebnej dobe každého jedného výrobcu, ktorý robí kvalitné veci a je jedno akého charakteru. A či sú takí, ktorí nosia kravatu každý deň?
Samozrejme, prevažne sú to manažéri alebo ľudia, ktorí k svojmu výkonu práce potrebujú biznis oblečenie a chcú sa odlíšiť. Vo veľa prípadoch sú to však aj známi športovci, osobnosti, ale aj bežní ľudia, ktorí chcú vlastniť takýto skvost. Dokonca aj zberateľom kravát, ktorí majú vo svojej zbierke stovky kusov, nemôže chýbať takýto unikát.
Kravaty sú ručne robené. Koľko ti trvá, kým vyrobíš jednu kravatu?
Túto otázku dostávam pomerne dosť často a veľmi ťažko sa mi na ňu odpovedá. V prvom rade musím povedať, že nedá sa urobiť na jedno posedenie, preto taká ťažká odpoveď na otázku. Na výrobu jedného kusu potrebujem minimálne tri dni, pretože používam kvalitnú prírodnú povrchovú úpravu, ktorá potrebuje 24 hodín na úplne vytvrdnutie a aplikujem dve vrstvy.
Medzitým ako mi schne povrchová úprava, buď kreslím a vyrezávam ďalšie kravaty alebo robím na krabičkách, ktoré sú taktiež z dreva. Samotný uzol kravaty je obalený do originál kozej kože, ktorý tiež zaberie dosť času a taktiež aj obšívanie gumičky okolo krku. Fakt neviem koľko času strávim pri výrobe jednej kravaty, ale odhadujem to niekde na 6 hodinách čistej práce bez prestávky.
Foto: archív E. Rybanský
Môžeš si dovoliť dať takú cenu, akú má naozaj pre teba kravatu hodnotu?
Myslím si, že áno. Každý jeden kus je vyrobený a starostlivo doručený zákazníkovi v dĺžke a farebnom prevedení, ktoré si sám zvolí. Viete, existuje viacero príjmových skupín ľudí. Stretávam sa s ľuďmi, ktorých cena trochu zaskočí, stretávam sa s ľuďmi, ktorí by boli ochotní zaplatiť ešte viac a potom sú ľudia, ktorí si ju proste kúpia, lebo ju chcú mať a taktiež ma chcú podporiť v remesle. Potom sú prípady, pri ktorých keď ozrejmím čo všetko je za tým, akceptujú a zmenia názor na cenu.
Treba sa zamyslieť nad tým, čo všetko je potrebné urobiť pre to, aby ste držali taký unikát v konečnej podobe v ruke. Začína to trojmetrovým hrubým trámom a končí to krásnou kravatou v drevenej krabičke. Jednoznačne si aj pri tomto produkte treba uvedomiť, že najťažší je vždy marketing a predaj. Keď toto všetko ľuďom ozrejmím, tak vo väčšine prípadov menia názor na cenu a akceptujú ju. Nie je to o tom, že šupnem drievko do CNC stroja, ktorý mi všetko urobí, zlepím a odovzdám. Keby to bolo také ľahké, robia to všetci.
Moja pridaná hodnota je príbeh a precízna ručná práca. Musím povedať, že pri tejto práci by som veľmi ťažko mohol využívať predaj pomocou e-shopu. Stále tvrdím, že medzi mnou a zákazníkom musí prebehnúť minimálne 10 správ, v ktorých si všetko vyjasním a dohodneme. Samotná dĺžka kravaty nie je voľne nastaviteľná, ako sme zvyknutí pri klasických textilných. Preto treba zvoliť takú dĺžku, ktorá človeku bude vyhovovať. Buď ju na sebe nameria alebo v prípade, ak sa jedná o tajný dar, tak na základe výšky sa už vďaka skúsenostiam dokážem trafiť. Musím si zaklopať, že doteraz som všetky dĺžky trafil aj na diaľku.
Myslím, že kravata sa dá aj prakticky využiť, že keď ťa niekto hnevá, len mu ňou trošku po nose buchneš. Máš nejaký vtipný príbeh, čo sa jej majiteľom stal?
Tu treba ozrejmiť, že váha kravaty, nie je tak ťažká, ako si ľudia možno predstavujú. Približná váha jedného kusu je 75g. Pri bežnom výkone práce si ani len neuvedomíte, že máte vlastne aj kus dreva na sebe. Pravidelne ju mávam hodiny na sebe a človek ju ani nejak nevníma. Samozrejme, že je iné dostať po nose kúskom drievka ako textilnou látkou :-P. Vtipných príbehov ani nie skôr reakcií ľudí, ktorí majú častokrát bujaré myšlienky haha. Raz sa ma pán pýtal, či sa dá s mojou kravatou priviazať žena o posteľ. Skôr som mu teda odporučil, keď už tak chcel ženu zaujať, aby s ňou podkúril a navodil tak romantickú atmosféru pri ohníku haha.
Veľmi úsmevná je aj dohoda medzi mnou a neznámou pani, s ktorou som sa v októbri minulého roku stretol na výstave v Bratislave. Veľmi sa jej moja kravata páčila a bola veľmi nešťastná, že nemá partnera a teda nemá ju komu darovať. Nakoniec sme sa však dohodli, že ak kravatu kúpi a do roka na ňu nikoho nezbalí, tak ju opätovne vykúpim naspäť na rovnakej výstave haha. Bola veľmi milá a nakoniec sa tak aj stalo a tak som zvedavý, či sa objaví v októbri tento rok ☺.
Foto: archív E. Rybanský
No kravaty nie sú jediné, čo vyrábate. Venuješ sa aj výrobe nábytku. Čo je na práci s drevom najťažšie?
Áno, hlavnou podnikateľskou činnosťou ERMAR je stále výroba interiérov na mieru. Od malička som bol nepriamo vedený k tejto práci, nakoľko ma otec už ako trojročného brával do firmy, v ktorej mal kedysi necelých 50 stolárov. Už od skorých tínedžerských rokov som začal „zavadzať“ v dielni chalanom a čo to som sa od nich pomaly učil. V pätnástich/šestnástich rokoch už som pomaličky začal reštaurovať prvé starožitnosti a nejak sa to nenútene ťahá so mnou stále. V súčasnej dobe je to z mojej strany hlavne povrchová úprava nábytkov a občas nejaká tá starožitnosť. Myslím, že každý jeden terajší výrobca by mal nakuknúť do čara starožitných nábytkov a okukať tých pravých majstrov z minulosti. Vtedajšia kvalita práce a celkovo prevedenia sú obdivuhodné a málokto sa ju snaží zachovávať. My si ideme takú svoju líniu výroby, povedzme sedliacku. Je postavená na klasických tvaroch, spôsobu spájania čapov a celkového prevedenia.
Čo je najťažšie? Ťažko povedať, pretože práca s drevom je krásna vec. Veľa mojich rovesníkov o 8. hodine ráno ešte spí a ja už prehadzujem kopy dreva v sklade. Už je to pre mňa taká ranná rutina a skôr som zaskočený, keď tak nie je 🙂 Podľa mňa je ale najťažšie samotné presadenie na trhu. Ako som už spomínal, je viacero príjmových skupín a taktiež spotrebná doba. Veľa ľudí sa teda obracia na kúpu tovaru z veľkoobchodov, ktoré zásobujú ľudí drevotrieskovým nábytkom. My si za svojimi výrobkami stojíme a zákazníkom hovoríme, že svoj nábytok môžu posunúť do dedičského konania. Naše klasické prevedenia sú bežným používaním takmer nezničiteľné.
Práca je to naozaj kreatívna a vyžaduje si veľa aj fyzickej práce a samozrejme odriekania. Myslíš si, že by si vedel robiť takúto prácu bez toho, že by si do nej vložil naozaj celé srdce?
S tou fyzickou prácou plne súhlasím. Sú dni, kedy robím, robím, robím a potom po 10 hodinách zistím, že už je tma a ja som vlastne ani neobedoval :-D. Taktiež si uvedomujem, že som s prácou začal pomerne dosť skoro a možno mi ubehlo dosť vecí v živote, na ktoré by som mohol neskôr spomínať, no neľutujem. Myslím si, že na druhej strane to zo mňa urobilo praktického človeka s racionálnym, zdravým a podnikateľským myslením. Môžem však konštatovať, že robím čo ma baví, nemám pri tom stres a to najdôležitejšie – robím svojou prácou radosť ľuďom.
Foto: archív E. Rybanský
Foto: archív E. Rybanský
Je teda ručné vyrábanie kravát biznis, v ktorom vidíš svoju budúcnosť? Či je to skôr také splnenie si svojho sna?
Ešte stále som denným študentom 4. ročníka VŠM/CityU v Trenčíne so zameraním na podnikový manažment a kravaty mám viac-menej ako druhoradú záležitosť, aj keď to v poslednom čase asi tak nevyzerá a viac som v montérkach ako za knihami. Veľa ľudí sa čuduje, keď sa zamyslia nad tým, čo vlastne robím a čo študujem. Ja si však myslím, že je to pre mňa dobrá kombinácia. Nakoľko som na kravaty sám, tak svoje teoretické zručnosti, ktoré nadobudnem v škole sa snažím aplikovať do marketingu a predaja a naopak praktické zručnosti zužitkujem v dielni.
O to viac si vážim čas v škole, ktorý využívam buď na premýšľanie ohľadom budúcnosti alebo vypracovávaní školských zadaní priamo na môj biznis, a tým zabíjam dve muchy jednou ranou. Ako splnenie sna by som to nenazval, pretože vôbec by mi nikdy nenapadlo, že čosi také sa dá vôbec robiť. Či je to moja budúcnosť neviem, žijem prítomnosťou, ktorá ma baví. Jediné čo chcem je, aby moje výrobky boli vždy ručne vyrábané a kvalitné. Radšej nechám ľudí čakať mesiac na kravatu ako chŕliť jednu za druhou zo stroja. Taktiež by som rád do budúcna zachoval značku ERMAR, na ktorú som patričné hrdý a ľudia ju za tie roky vnímajú ako miesto, kde nájdu vždy kvalitu a je to jedno či je to kuchyňa alebo kravata.
Nakoniec nám povedz, aké plány máš do roku 2017. Kam by si chcel tvoj kravatový biznis posunúť?
Jednoznačne nezaspať na vavrínoch. Som si vedomý, že moja práca asi inšpiruje aj iných a budú chcieť taktiež začať vyrábať niečo také, a preto chcem byť neustále o krok vpred. Ľudia ma doslova dotlačili aj do motýlikov a manžetových gombíkov, ktoré som zo začiatku odmietal. Trh s drevenými motýlikmi je na Slovensku celkom pestrý, ale pri kvalite by som nebol až tak moc optimistický. Vedia, že moja práca je kvalitná a pod značkou ERMAR nájdu kvalitu. Mám prichystané viaceré veci a taktiež vylepšenia, ktoré iní nerobia a tým sa odlíšiť. Predsa len ako hovorí moje motto: „Výnimočnosť, ktorá sa nosí…“.
