Ľudia dnes žijú dlhšie ako v minulosti, avšak tento nárast priemernej dĺžky života nie je rovnaký pre všetkých. Existujú behaviorálne, biologické a iné faktory, ktoré ovplyvňujú to, kto má väčší prospech z tohto trendu.
Vo väčšine krajín sveta sa ženy dožívajú dlhšie ako muži, no existuje rozdiel v čase, o aký žijú ženy dlhšie. V Rusku napríklad dosahujú ženy priemernú dĺžku života o 10 rokov viac ako muži, zatiaľ čo v Bhutáne je tento rozdiel menej ako pol roka.
Významnú úlohu v rozdielnych dĺžkach životov žien a mužov hrajú biologické faktory ako chromozómy a hormóny, vysvetľuje web Ourworldindata.org. Napríklad, muži majú tendenciu mať viac viscerálneho tuku, ktorý sa nachádza okolo orgánov, zatiaľ čo ženy majú tendenciu mať viac subkutánneho tuk, ktorý je priamo pod kožou. Tento rozdiel je ovplyvnený estrogénom a prítomnosťou druhého chromozómu X u žien. Estrogén u žien tak bojuje proti chorobám, ako sú srdcové choroby, tým, že pomáha znižovať hladiny škodlivého cholesterolu v tele a tiež to, že ženy majú údajne silnejší imunitný systém ako muži. Tieto rozdiely v biologickej výbave mužov a žien môžu mať vplyv na kardiovaskulárne ochorenia a tým priamo ovplyvniť dlhovekosť.
Môžu nám peniaze pomôcť k dlhšiemu životu?
Biológia môže ovplyvniť dlhovekosť, avšak existujú aj ďalšie faktory, ktoré by mohli byť kľúčové v prípade veľkých rozdielov v dlhovekosti medzi krajinami, pohlaviami a časom, vysvetľuje prb.org. Napríklad, zmeny vo fajčiarskych návykoch u mužov ovplyvnili vzorce úmrtnosti. Tieto behaviorálne faktory môžu vysvetľovať tento rozdiel, pretože muži fajčia častejšie a riskujú viac, čo ich robí náchylnejšími na život ohrozujúce zranenia. Takisto pokrok v medicíne ovplyvnil zdravotné výsledky mužov a žien rozdielne.
„Muži majú tendenciu mať menej zdravý životný štýl ako ženy, ktorý môže zahŕňať nadmernú konzumáciu alkoholu, fajčenie, vyššie riziko úrazov a nezdravú stravu, čo zvyšuje riziko ochorení a úmrtia.“
Štúdia z roku 2018, ktorá analyzovala dlhodobé údaje o infekčných chorobách, naznačuje jeden z možných mechanizmov. Štúdia preukázala, že v 19. storočí v USA infekčné choroby neprimerane postihovali ženy vo veku od 5 do 25 rokov. Keď sa však záťaž infekčných chorôb znížila pre mužov aj ženy, ženám to nepomerne pomohlo viac ako mužom. Hoci nie je definitívne potvrdené, že biologické rozdiely sú jediným faktorom ovplyvňujúcim dlhovekosť, môžu mať určitý vplyv.
Vedci rovnako hovoria, že muži môžu byť menej ochotní vyhľadávať zdravotnú starostlivosť alebo navštevovať lekárov v porovnaní s ženami. Môže to byť spôsobené aj genderovými stereotypmi a kultúrnymi očakávaniami, ktoré môžu ovplyvňovať správanie a rozhodovanie.
Výskumníci tiež zistili, že rozdiel v očakávanej dĺžke života medzi pohlaviami je najmenší pre bohatých a vysoko vzdelaných ľudí. To naznačuje, že rozšírenie prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, strave a ďalším výhodám môže pomôcť mužom dosiahnuť úroveň dlhovekosti, ktorá sa približuje úrovni žien. Vývoj priemernej dĺžky života vyspelých krajín ukazuje, že sa táto dĺžka života najviac zvýšila počas minulého storočia.
