Pozeral si sa niekedy na niečo veľmi roztomilé, napríklad malé mačiatko či šteniatko, a cítil si sa ako sériový vrah? Tie veľké a vypuklé oči, ktoré na teba pozerali a ešte roztomilejšie pohyby, ktoré boli nemotorné. Určite si to už zažil.
Nuž, ak ťa v hlave napadlo, že by si toto mačiatko najradšej stlačil, uštipol či mu nejako ublížil, vedz, že nie si čudný. Odborne sa tento jav volá „fenomén roztomilej agresie“, a je pomerne rozšírený. Toto správanie má dokonca dôležitý význam.
Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie s portálom iflscience.com, ktorý sa jej venoval podrobne.
Čo je to fenomén roztomilej agresie?
Oriana Aragón, sociálna psychologička, identifikovala tento fenomén ako prvá, pričom ho opisuje ako snahu nášho mozgu vyvážiť silne pozitívne emócie. Podľa nej nejde ale o prejav skutočnej agresie. Tieto myšlienky sú pritom bežnejšie, než by si si myslel. A nie, nemusíš mať strach, že si psychopat, ak tento pocit prežívaš niekedy aj ty. V skutočnosti ho prežívame všetci.
Tieto reakcie, paradoxne, pomáhajú človeku zvládať intenzívne pocity radosti, ktoré by inak mohli byť až paralyzujúce.
Jedna z ďalších výskumníčok, Katherine Stavropoulos, hovorí, že tento jav môže byť súčasťou odmenového systému v mozgu, čo znamená, že náš mozog nás „odmeňuje“ za to, že zvládame extrémne emócie tým, že spúšťa tieto zvláštne impulzy.
„Ľudia hlásili, že viac pociťujú roztomilú agresiu v reakcii na mláďatá zvierat ako na dospelé zvieratá,“ povedala Stavropoulos. „Avšak okrem toho ľudia hlásili, že pociťujú roztomilú agresivitu skôr v reakcii na obrázok ľudských detí, ktoré boli digitálne vylepšené tak, aby vyzerali viac infantilnejšie, a teda „roztomilejšie“ zväčšením čŕt, ako sú ich oči, líca a čelo.“
Stavropoulos tiež zistila, že ľudia, ktorí prežívajú roztomilú agresiu, majú vyššiu aktivitu v oblastiach mozgu spojených s odmeňovaním a emocionálnou salienciou, čo potvrdzuje, že tento fenomén má hlboké korene v našej neurobiológii.
Aký význam má tento fenomén?
Možno sa pýtaš, aký to má význam. Odpoveď ťa možno prekvapí. Niektorí odborníci si myslia, že roztomilá agresia je akousi „núdzovou brzdou“ našich emócií.
Podľa výskumníkov by mohla mať táto reakcia evolučne korene. Tieto impulzy nám môžu pomôcť rýchlejšie sa vrátiť z emocionálneho „vrcholu“ do normálneho stavu, čo je dôležité napríklad v situáciách, keď je potrebné sa postarať o dieťa alebo zviera, ktoré je extrémne roztomilé a zároveň krehké. Inými slovami, tento mechanizmus môže pomáhať zabezpečiť, aby sme sa starali o krehké a zraniteľné bytosti, ktoré nás priťahujú svojou roztomilosťou.
