V mladom veku sa nám zdá, že nemôžeme ochorieť, no ako nám pribúdajú roky, tak sa zhoršuje aj náš zdravotný stav a niektoré choroby nás postihujú častejšie v porovnaní s minulosťou. Rovnako, niektoré zdravotné stavy nás postihujú frekventovanejšie, keď vyrastieme do „nadštandardných veľkostí“, resp. naopak. Nemyslíme tým ale nadváhu, hoci aj tá zohráva dôležitú úlohu, ale fyzickú veľkosť. Funguje ale niečo podobné ale vo zvieracom svete, konkrétne v tom psom? Zdá sa, že áno.
Štúdia, ktorá preskúmala viac ako 25 000 amerických psov a 238 plemien, odhalila, že veľkosť psa súvisí s rôznymi vzormi rizika zdravotných stavov počas života psa. Tieto zistenia prezentovala Yunbi Nam z University of Washington v USA a jej kolegovia v časopise PLOS ONE v týchto dňoch (via eurekalert.org).
„Vek u psov je spojený s rizikom mnohých chorôb a veľkosť psov je hlavným faktorom tohto rizika.“, píše sa v publikovanej štúdii.
Štúdia potvrdila dobre známy fakty, a to že menšie psy majú tendenciu žiť dlhšie ako väčšie psy. No to nie je jediné zistenie, s ktorými vedci prišli. Aj keď väčšie psy nemajú nutne viac zdravotných problémov, psy rozličných veľkostí môžu čeliť rôznym úrovniam rizika pre rôzne stavy. Avšak na objasnenie vzťahov medzi vekom psa, jeho veľkosťou a prevalenciou chorôb je potrebný ďalší a podrobnejší výskum.
Nam a jej kolegovia analyzovali údaje z prieskumu 27 541 psov reprezentujúcich 238 plemien, ktoré im poskytli majitelia psov, ktorí boli zapojení do projektu Dog Aging Project.
Niektoré zdravotné stavy postihujú viac veľkých psov a iné zas menších
Vo všeobecnosti, väčšie psy v štúdii častejšie čelili určitým typom zdravotných problémov počas svojho života, vrátane rakoviny, chorôb kostí, gastrointestinálnych problémov, problémov s ušami/nosom/krkom, neurologických a endokrinologických podmienok a infekčných chorôb. Na druhej strane, menšie psy mali vyššiu pravdepodobnosť výskytu očných, srdcových, pečeňových/pankreatických a respiračných chorôb. Výskyt chorôb obličiek a močových ciest sa pre väčšie a menšie psy výrazne nelíšil.
Pri mnohých typoch stavov – vrátane rakoviny, očných, srdcových, ortopedických a ušno-nosno-krčných problémov – boli rôzne veľkosti psov spojené s rozdielnymi vzormi rizika počas života psa.
Výsledky zostali konzistentné aj po štatistickom zohľadnení pohlavia psov, miesta ich bydliska a toho, či boli čistokrvné alebo miešané plemená.
Výskumníci upozorňujú, že táto štúdia nepotvrdzuje žiadny príčinný vzťah medzi veľkosťou psa, vekom a chorobou. Napriek tomu by zistenia mohli prispieť k hlbšiemu porozumeniu typov stavov, ktoré môžu byť základom kratšej dĺžky života väčších psov. Napríklad, v rámci skúmaných kategórií chorôb by budúci výskum mohol zamerať na vzory spojené s konkrétnymi stavmi vzhľadom na vek a veľkosť.
Autori dodávajú: „Tieto výsledky poskytujú náhľad do kategórií chorôb, ktoré prispievajú ku kratšej dĺžku dožitia väčších psov a naznačujú viaceré ďalšie možnosti pre ďalší prieskum.“
