Tradičné vyobrazenie upírov sa bežne vyskytuje v literatúre a populárnej kultúre už stáročia. Táto temná mytológia pritiahla pozornosť mnohých, no niektorí sa musia vyrovnať s realitou, že vampirizmus môže byť spojený s vážnymi duševnými poruchami, približuje wikipedia.org.
Medzi psychiatrickou komunitou je dobre známy fenomén nazývaný Renfieldov syndróm. Tento syndróm je charakterizovaný nutkaním pacienta konzumovať krv, buď svoju vlastnú alebo cudziu. Aj keď je tento typ zriedkavý, už bol dokumentovaný u dospelých s diagnózou schizofrénie. Dokonca sa stretávame aj s prípadmi autovampirizmu, kedy jedinec samovoľne vyvoláva krvácanie s cieľom konzumovať vlastnú krv.
Pitie vlastnej krvi prináša niektorým ľuďom uspokojenie
Autovampirizmus, forma vampirizmu, v ktorej jedinec konzumuje vlastnú krv, sa často spája s extrémnymi formami sexuálneho uspokojenia. Napriek blízkosti klasického vampirizmu sa tieto dva fenomény líšia, zatiaľ čo vampirizmus sa často považuje za sadistický akt, autovampirizmus je spojený s masochizmom.
V pozadí tohto javu sa skrýva klinický vampirizmus, často označovaný aj ako Renfieldov syndróm. Tento termín zaviedol klinický psychológ Richard Noll, inšpirovaný postavou z Drakulovho románu Brama Stokera. Autovampirizmus sa často považuje za prvý krok smerom k plnohodnotnému klinickému vampirizmu, no tento jav nie je oficiálne uznaný ako mentálna porucha.
Tento nebezpečný návyk väčšinou začína v detstve, kde traumatické udalosti môžu spôsobiť, že dieťa začne spájať násilie s potešením, najmä s krvou. Postupne sa vyvinie potreba pre konzumáciu vlastnej krvi, ktorá môže viesť k tomu, že jedinec sa naučí, ako presne získať väčšie množstvo krvi. Podľa klinického psychológa Nolla tento proces prechádza tromi štádiami: autovampirizmus, zoofágia, ktorá zahŕňa konzumáciu krvi zvierat a nakoniec klinický alebo skutočný vampirizmus.
Puberta prináša so sebou množstvo zmien, vrátane formovania sexuality a hľadania nových foriem rozkoše. Nadmerný záujem o krv a pocit, že jej konzumácia poskytuje silu či lepšie zdravie, môže byť považovaný za fetišistický jav. V prípade niektorých jedincov toto správanie môže byť spojené s duševnými poruchami, ako je schizofrénia.
Prípady autovampirizmu súvisiace s touto poruchou sú zriedkavé, ale existujú. Jedným z príkladov bola žena so schizofréniou, ktorá prežívala depersonalizáciu a sluchové halucinácie, ktoré jej prikazovali piť vlastnú krv. Pre ňu bol tento akt súčasťou ilúzie o procese očisty.
Dôsledky autovampirizmu môžu byť vážne, vrátane anémie, bolesti brucha a nevoľnosti. Avšak kvôli zriedkavosti tohto javu je ťažké presne určiť všetky jeho dôsledky.
Je dôležité mať na pamäti, že patológie spojené s vampirizmom sú mimoriadne zriedkavé a vyžadujú individuálny prístup a starostlivosť.
Tento fenomén nám poskytuje hlbší pohľad do temných stránok ľudskej mysle a pripomína nám, aké komplexné sú vzťahy medzi duševným zdravím a behaviorálnymi vzorcami.
