Väčšina z nás si s najväčšou pravdepodobnosťou nie je schopná ráno po prebudení pamätať všetko, čo sa nám prisnilo. A to aj napriek tomu, že každú noc mávame približne 5 snov. Vedci z Univerzity Wisconsin-Madison našli vzor mozgovej aktivity, ktorý zdanlivo odhaľuje nie len to, kedy mozog človeka vytvára sen, ale zároveň prezrádza jeho obsah.
Výskumná pracovníčka z Centra pre výskum spánku v Univerzitnej nemocnici Lausanne vo Švajčiarsku Francesa Siclari tvrdí, že účastníci výskumu počas spánku mali aktivované centrum v zadnej časti mozgu. Vzory mozgovej aktivity tejto časti tiež dokázali naznačiť, či sa v snoch objavili tváre alebo pohyb. Sny sa objavovali počas REM a non-REM fázy. V niektorých fázach hlbokého spánku však k snívaniu nedošlo.
Foto: pixabay.com
Tím vedcov študoval elektrickú aktivitu mozgu 32 ľudí. Účastníci boli pravidelne prebúdzaní s otázkou či snívali. Vďaka tomu nebol problém so zabúdaním. Ľudia zahrnutí do štúdie si naozaj boli schopní vybaviť nielen to či snívali, ale často vedeli prerozprávať obsah svojich snov. Jazdy na bicykli, geometrické tvary v pohybe a sny sprevádzané čuchovými vnemami, napríklad vôňou parfumu- to všetko zahŕňalo sny účastníkov. Po samotnej interpretácii sa vedci vrátili k skúmaniu aktivity zaznamenanej elektroencefalografom. V 90% boli ich odhady správne.
V čiastkovej štúdii sa vedci zamerali na určité podnety ako rozoznávanie tvárí, zaznamenanie reči alebo vnímanie pohybu. Ak sa niekomu napríklad objavili v snoch tváre, prejavila sa aktivita v časti mozgu, ktorá sa používa na rozpoznávanie tvárí. Ak sen obsahoval prvky pohybu, prejavila sa aktivita v oblasti určenej na vnímanie pohybu. Súvislosť medzi vnímaním mozgu počas snívania a vedomia sa týmto spôsobom potvrdila.
Foto: pixabay.com
Robert Stickgold, docent psychiatrie, ktorý sa nepodieľal na štúdii tvrdí, že funkcie nášho mozgu používame rovnakým spôsobom počas snenia aj počas plného vedomia. Nie je však presvedčený, že meranie aktivity v zadnej časti mozgu môže byť jednoznačný spôsob ako odhaliť kedy a o čom snívame. Ľudia, ktorí sa prebudia každú polhodinu si nemusia nutne pamätať svoje sny. Podľa neho je možné zistiť čo sa deje v mozgu človeka iba tesne pred prebudením. Sny, ktoré si nepamätáme sa pravdepodobne na mozgu podpíšu odlišne.
Tento druh výskumu by potenciálne mohol pomôcť vedcom pochopiť záhadu snívania, ale aj záhadu nášho vedomia. Počas spánku mozog opakovane prekračuje hranice medzi bezvedomím a snením. Snívanie je podľa vedcov istá forma vedomia. Otázkou však je, prečo z bezsenného spánku mozog prechádza do stavu aktivity, a naopak? Ak sa podarí vedcom nájsť odpoveď na túto otázku, budeme bližšie k pochopeniu ako sa po prebudení mozog opäť dostane do plného vedomia.
zdroj: npr.org
