Pravdepodobne väčšina z nás by chcel žiť dlhý a zdravý život. Vedci (a nielen tí) sa snažia dlhú dobu zistiť, ako by sme mohli predĺžiť naše životy, prípadne zvrátiť starnutie. Nedávny výskum napríklad odhalil, že keď vedci aktivovali v mozgu tie správne bunky, aby zefektívnili komunikáciu medzi orgánmi, tak to viedlo k predĺženiu života.
Sme na dobrej ceste, aby sme porazili starnutie
Ďalšia práca výskumníkov z Cornell University, ktorá bola publikovaná v týchto dňoch, ukazuje, že sen o predĺžení života, nemusí byť len snom. Vedcom sa podarilo odhaliť, že tajomstvo bunkovej mladosti môže spočívať v udržiavaní malého nukleolu – kondenzovanej štruktúry vo vnútri jadra bunky.
Vedci publikovali štúdiu v Nature Aging, v ktorej na modelovom organizme podobnom s ľudskými bunkami, demonštrovali, ako by mohlo byť možné predĺžiť život.
Nie je žiadnym tajomstvom, že s pribúdajúcim rokmi, idú ruka v ruke aj rôzne choroby. Zvyšuje sa napríklad riziko vzniku závažných zdravotných problémov, ako sú rakovina, kardiovaskulárne ochorenia a neurodegeneratívne choroby.
Jessica Tyler, jedna z autoriek novej štúdie, hovorí, že namiesto riešenia každej choroby zvlášť by bolo efektívnejšie zamerať sa na oddialenie starnutia ako takého.
„Namiesto liečenia každej choroby samostatne by bolo lepším prístupom vyvinúť terapeutikum alebo doplnok, ktorý oddiali nástup chorôb tým, že zabráni základným molekulárnym defektom, ktoré ich spôsobujú.“, vysvetľuje.
Kľúčovú úlohu k dlhšiemu životu má zohrať nukleolus
Kľúčom k tomuto procesu môže byť nukleolus, hovoria výskumníci. Možno sa teraz pýtaš, čo to je nukleolus. Ide o štruktúra nachádzajúca sa vo vnútri jadra eukaryotických buniek. Ide o hustú, guľovitú oblasť, ktorá nie je ohraničená membránou. Nukleolus zohráva kľúčovú úlohu pri produkcii ribozómov, ktoré sú potrebné na syntézu bielkovín.
Nukleolus sa nachádza vo vnútri jadra, kde uchováva ribozomálnu DNA (rDNA). Táto časť genómu je mimoriadne krehká a jej poškodenie môže viesť k chromozomálnym prestavbám a smrti bunky.
Výskumy ukázali, že počas starnutia sa nukleolus zväčšuje, zatiaľ čo stratégie spomaľujúce starnutie, ako napríklad kalorické reštrikcie, vedú k jeho zmenšeniu. Vedci preto predpokladali, že udržiavanie malého nukleolu by mohlo predĺžiť životnosť buniek.
Udržiavanie malého nukleolu má potenciál spomaliť starnutie
S cieľom overiť hypotézu vyššie, vedci vyvinuli spôsob, ako umelo kotviť rDNA k membráne jadra kvasinkových buniek, čím dokázali kontrolovať veľkosť nukleolu. Zistili, že menší nukleolus skutočne oddialil proces starnutia. Výsledky tiež ukázali, že rast nukleolu nie je lineárny – väčšinu života bunky zostáva malý, no po dosiahnutí určitého prahu sa jeho veľkosť dramaticky zväčší. Po prekročení tejto hranice bunka prežije už len približne päť ďalších delení.
Vedci identifikovali veľkosť nukleolu ako biologický „časovač smrti“. S rastom nukleolu sa destabilizuje rDNA a nukleolus prestáva efektívne oddeľovať proteíny a molekuly, ktoré môžu narúšať stabilitu genómu. Tento proces vedie k postupnému rozpadu bunky.
Možno sa teraz pýtaš, aký význam má táto práca. Závery, že veľkosť nukleolu súvisí s opravou DNA a stabilitou genómu, môže otvoriť cestu k vývoju terapií zameraných na spomalenie starnutia. Vďaka tomu by sme napríklad vedeli oddialiť nástup rôznych chorôb, ktoré súvisia s vyšším vekom a predĺžiť obdobie života v zdraví.
