Nie nadarmo sa hovorí, že alkohol je „metla ľudstva“. Alkohol sme ako ľudia objavili vo svojej histórii viackrát v rôznych častiach planéty. Tie najstaršie dôkazy o alkohole ale siahajú približne 10-tisíc rokov dozadu. Dnes vieme, že alkohol nám vo veľkej miere škodí, ale aj napriek tomu, si radi doprajeme za jeden pohárik a niekedy aj viac.
Alkohol je jednou z hlavných príčin mnohých závažných ochorení, ako je napríklad rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia pečene a ďalšie. Okrem toho alkohol narúša viacero mozgových funkcií, upozorňujú výskumníci Texas A&M Health.
Vedci sledovali, ako alkohol mení mozgové signálne dráhy, konkrétne sa zamerali na to, ako zhoršuje kognitívnu flexibilitu. Ide o schopnosť mozgu prispôsobovať svoje myslenie, správanie a perspektívu novým, nečakaným alebo meniacim sa situáciám.
Ak by si nevedel, čo sú to mozgové signálne dráhy, ide o súbory prepojení medzi neurónmi, ktoré umožňujú prenos informácií v mozgu. Tieto dráhy slúžia na komunikáciu medzi rôznymi oblasťami mozgu a na reguláciu jeho funkcií.
Zistenia výskumníkov, ktoré boli publikované v prestížnom časopise Science Advances, demonštrujú významnú úlohu cholinergných interneurónov (CIN) v tomto procese. Ide o špecializované nervové bunky v mozgu, ktoré hrajú dôležitú úlohu v regulácii komunikácie medzi inými neurónmi. Ich hlavnou charakteristikou je produkcia a uvoľňovanie neurotransmitera acetylcholínu, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty mozgových funkcií, ako sú učenie, pamäť a adaptácia na nové podmienky.
Chronické užívanie alkoholu narúša normálny burst-pause vzorec aktivity CINs
Výskumníci odhalili, že alkohol narúša špecifické „burst-pause“ vzory CINs, teda spôsob, akým cholinergné interneuróny fungujú. Tento vzorec aktivity je dôležitý pre správne fungovanie mozgových procesov, najmä učenia, pamäte a schopnosti adaptovať sa na zmeny.
„Burst“ fáza je krátke obdobie intenzívnej aktivity, keď CINs vysielajú sériu elektrických impulzov. Táto fáza hrá významnú úlohu. Vedie k uvoľneniu acetylcholínu (neurotransmiteru), ktorý podporuje učenie a procesy spojené s odmeňovaním a motiváciou.
„Pause“ fáza je fázou pokoja, resp. prestávky, keď CINs prestanú vysielať impulzy. Táto pauza je nevyhnutná na to, aby sa mozog mohol prispôsobiť zmene alebo „preprogramovať“ svoje správanie (napr. pri reverznom učení, keď sa staré návyky nahrádzajú novými).
Alkohol ale robí to, že mení vzory spúšťania CIN – špecializovaných neurónov, ktoré uvoľňujú acetylcholín. Vedci hovoria, že pauzy sú kratšie a slabšie. Vysvetľujú, že CINs nevysielajú impulzy dostatočne dlho, čo spôsobuje, že mozog má problémy prispôsobiť sa novým informáciám alebo situáciám. Zároveň kratšie pauzy vedú k zníženiu schopnosti CINs regulovať dopamínové signály, čo oslabuje proces učenia a odmeňovania.
Čo to ale znamená?
Možno sa teraz pýtaš, čo to pre teba znamená. V skratke, výsledkom je, že mozog stráca schopnosť efektívne sa učiť nové informácie alebo meniť staré správanie. Rovnako dochádza k poškodeniu kognitívnej flexibilite. Ide o schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám. To môže vysvetľovať, prečo ľudia závislí na alkohole majú problémy s riešením nových výziev alebo zmenami v živote.
Vedci veria, že tieto nové poznatky majú potenciál viesť k novým terapeutickým prístupom na liečbu kognitívnych porúch spôsobených alkoholom.
Dovoľ nám v súvislosti s touto témou, dať ti do pozornosti článok, v ktorom sme sa venovali téme, čo sa stane s tvojim telom, ak na mesiac prestaneš piť alkohol.
