Smrť je témou, ktorá je v našej spoločnosti tabu. Je ale bežnou súčasťou života. To, ako pochovávame našich zosnulých, sa od kultúry ku kultúre líši naprieč evolúciou človeka. Rozmýšľal si ale niekedy nad tým, prečo pochovávame našich zosnulých v truhle a nie priamo do zeme?
Takéto pochovávanie našich zosnulých nie je dokonalé riešenie. Celková plocha cintorínov je pomerne veľkou. A hoci u nás nemáme presné odhady, tak v Spojených štátoch amerických sa odhaduje, že cintoríny zaberajú približne 0,1 % celkovej rozlohy krajiny, môžeme predpokladať, že u nás to bude podobne. Keď to premeníme na čísla, tak ide približne o 49 kilometrov štvorcových. Len pre porovnanie, ide o plochu, ktorá je o niečo málo menšou, ako je mesto Poprad alebo Spišská Nová Ves.
Okrem toho, že cintoríny zaberajú pomerne veľkú plochu, tak na výrobu truhiel spotrebuje zároveň veľa dreva. Pri výrobe jednej drevenej truhly sa spotrebuje približne 0,1 až 0,2 kubického metra dreva, v závislosti od veľkosti a dizajnu truhly. Podľa Štatistického úradu SR v minulom roku zomrelo u nás cez 54 tisíc ľudí. To znamená, že ak by všetci umretí ľudia boli pochovaní v truhle, tak by sme spotrebovali okolo 11 000 metrov kubických dreva. Pre lepšiu predstavu, koľko to je dreva, tak takýmto množstvo dreva by bolo možné naplniť 4,4 olympijských plaveckých bazénov.
Prečo zosnulých ľudí pochovávame v truhle a nie do zeme?
Nosenie mŕtvych a posledná rozlúčka
V prvom rade, našich pozostalých je potrebné nejakým spôsobom dostať na cintorín, ktorý je jednak pohodlný a zároveň dôstojný. Hoci pohotovostné služby používajú vaky na prenos tela, tak pri poslednej rozlúčke by pozostalí chceli vidieť člena rodiny v niečom viac sofistikovanejšom, ako je taška.
Rukoväte na rakve zároveň zjednodušujú prenos a manipuláciu s telom. Zároveň rakva obmedzuje šírenie zápachu. Ľudské telo sa krátko po tom, ako človek zomrie, začína totiž rozkladať. Proces rozkladu začína krátko po smrti, keď sa zastaví krvný obeh a bunky začnú odumierať. Tento proces uvoľňuje enzýmy a plyny, ktoré spôsobujú charakteristický zápach. Truhla ale vytvára fyzickú bariéru medzi telom a okolím, čím obmedzuje únik týchto plynov do prostredia.
Hygienické dôvody
Pochovávanie mŕtvych v truhle má aj hygienické dôvody. Keď človek (ale aj zvieratá) zomrie, stáva sa „úľom života“. Znie to síce paradoxne, ale mŕtve telá sú plné života. Napríklad baktérie, ktoré náš imunitný systém držal na uzde, začnú prosperovať. Mŕtve tela vo všeobecnosti šíria rôzne choroby vrátane tuberkulózy, cholery a hemoragických chorôb a ďalšie.
Dovoľ nám v súvislosti s touto témou, dať ti do pozornosti článok, v ktorom sme sa venovali tomu, čo sa deje s ľudským telom po tom, ako zomrieme.
Kedy sme sa ako ľudia začali pochovávať v truhle?
Mimochodom, vedel si, že v Európe sa používanie truhiel na pochovávanie rozšírilo počas stredoveku. Spočiatku boli truhly výsadou bohatších vrstiev a duchovenstva. Bežní ľudia boli zväčša pochovaní priamo do zeme. Ale postupom času, najmä od 17. a 18. storočia, sa používanie truhiel stalo bežnejším aj medzi širšími vrstvami obyvateľstva.
História pochovávania v truhlách sa ale datuje ďaleko predtým. Korene tohto zvyku siahajú do staroveku. Jedným z najznámejších príkladov sú starovekí Egypťania, ktorí už pred viac ako 4 000 rokmi ukladali mumifikované telá do sarkofágov – kamenných alebo drevených truhiel. Tieto sarkofágy slúžili na ochranu tela a zabezpečenie dôstojného odpočinku pre posmrtný život.
