Viktoriánske obdobie je známe svojou romantickou atmosférou a zdvorilosťou, ale existovala aj temná strana tejto éry. V Anglicku v 19. storočí sa ľudia stretávali so skrytým nebezpečím pri jedle, ktoré konzumovali. Ako sa ukázalo, takmer žiadna potravina nebola taká, akou sa na prvý pohľad zdala. Denaturované jedlo bolo bežnou praxou a mohlo mať vážne následky pre zdravie obyvateľov. Pre tých, ktorí nevedia, tak denaturácia je proces, ktorým dochádza k štrukturálnej alebo funkčnej zmene bielkovín alebo nukleových kyselín, čím sa stratí ich pôvodná štruktúra a funkcia. Inými slovami, jedlo sa pokazí.
Od chleba, cez sladkosti, ovocia a zeleniny až po mliečne výrobky, toto všetko podliehalo denaturácii. Podnikatelia v potravinárskom priemysle pridávali rôzne zložky a lacné náhrady do potravín, aby tak zvýšili svoje zisky. Ako dôsledok toho, obyvatelia viktoriánskej éry, ktorí si vyšli na nákupy, boli často oklamaní a kupovali si denaturované a často nezdravé potraviny, vysvetľuje portál medium.com.
Problém sa týkal nielen kvality potravín, ale aj ich bezpečnosti. Niektoré z najčastejšie používaných zložiek zahŕňali zemiaky, mleté kosti, pálenú sadru, vápno a dokonca hliník.
Následky konzumácie denaturovaných potravín boli vážne a niekedy aj fatálne. Ľudia trpeli na rôzne otravy a choroby, ktoré boli priamo spôsobené nečistotami prítomnými v potravinách. Dlhodobé vystavenie sa týmto škodlivým látkam mohlo mať vážne následky pre zdravie, najmä u detí a starších osôb.
Chlieb náš každodenný
Chlieb, ako nevyhnutná súčasť stravy v tej dobe, skrýval temné tajomstvo, ktoré postihlo najmä chudobné rodiny. Lacný a dostupný chlieb často obsahoval nebezpečné látky, ktoré vytvárali ideálne prostredie pre kamuflovanie jeho objemu. V rámci výroby chleba sa pridával síran medi a kamenec, látky používané vo farbiarskom a garbiarskom priemysle. Cieľom týchto prímesí bolo zvýšiť hmotnosť chleba a dodať mu belosť.
Viktoriánske chudobné rodiny často nemali prístup k vlastnej peci, preto sa spoliehali na pekárov. S nástupom moderného kapitalizmu sa ale zmenili aj procesy obchodu a výroby chleba. Každá fáza, mlynárska, pekárska a obchodnícka, bola oddelená a chlieb sa stal predmetom ziskových zámerov.
Pekári a mlynári začali používať rôzne suroviny, aby zvýšili objem a bielu farbu chleba. Múka sa miešala so všetkým, čo bolo dostupné – od pálenej sadry a kriedy až po fazuľový prášok a kostnú múčku. Jednou z najalarmujúcejších zložiek bola však látka nazývaná kamenec.
Kamenec je toxická zlúčenina odvodená od hliníka, sa používal na zvýšenie objemu cesta a dodanie belosti. Pekári a mlynári ho pridávali do lacnejších zŕn nižšej kvality, čím mohli predávať chlieb za vyššie ceny. Táto praktika však prinášala vážne zdravotné riziká. Kamenec spôsoboval hnačku, ktorá mohla viesť k dehydratácii a dokonca smrti, najmä u detí.
Nedostatok povedomia o nebezpečenstve konzumácie kamenca bol šokujúci. Doktor Hassall, ktorý sa stal súčasťou reformy v potravinárskom priemysle, odhalil strašidelné fakty o týchto praktikách. Podľa jeho zistení bolo až 50 % všetkého predávaného chleba kontaminované vysokými hladinami kamenca, informuje web Medium.com.
