obrázok chýba
Kevin Carter
Zdroj: Vedelisteze.sk
Nezaradené

Vyfotil záber svojho života, upadol do depresie a neskôr si zobral život. Taký je príbeh za fotkou s Pulitzerovou cenou

„Bojujúce dievča“ – tak znie oficiálny názov záberu. Fotka vyhladovanej dievčiny a číhajúceho supa dojíma celý svet ešte aj dnes. Fotograf spáchal rok po odfotografovaní samovraždu.

Zoslabnuté dievčatko zo Sudánu sa na zábere plazí za potravou, zatiaľ čo ju z diaľky pozoruje sup. Od doby, kedy fotoreportér z Južnej Afriky Kevin Carter zvečnil vzácnu fotografiu, prešlo 24 rokov. V dobe vyfotenia fotografia pôsobila kontroverzne a jej autor bol obvinený z ľahostajnosti voči obeti.

Aké je pozadie príbehu?

K bezmocnému dievčatku priletel sup. Postavil sa pár metrov zaň a priam čakal, aby sa stalo jeho obeťou. Všetko to z diaľky pozoroval fotoreportér Kevin Carter, ktorému sa záležitosť zdala ako dobrý fotografický materiál. Priblížil sa bližšie a čakal na vhodnú príležitosť stlačiť spúšť. Trvalo to približne 20 minút, kým sa sup dostal k dievčatku dostatočne blízko. Napokon stlačil spúšť a tá supa vyplašila.

Fotografiu následne predal periodiku THE NEW YORK TIMES, svetlo sveta uzrela v novinách 26. marca 1993. Spustila sa ostrá vlna kritiky voči fotografovi, ktorý sa nesnažil dievčatku pomôcť. V roku 1994 získal i Pulitzerovu cenu.

Foto: Kevin Carter

Denník ST. PETERSBURG TIMES reagoval na situáciu vtedy takto: „Muž, ktorý si prispôsobuje objektív na to, aby správne zachytil utrpenie, je taký istý predátor ako sup!“ Fotograf sa bránil tým, že kvôli možnej nákaze bolo zakázané dotýkať sa miestnych obyvateľov. Neskôr svoje správanie oľutoval. Kevin Carter videl počas svojho cestovania príliš veľa utrpenia a ľudských obetí. Udalosť s malým umierajúcim dievčatkom ho nadobro psychicky položila.

Foto: Kevin Carter

V júli 1994 sa zavrel do auta a zomrel na otravu oxidom uhoľnatým vo veku 33 rokov.

Na rozlúčku napísal“ „Je mi to naozaj ľúto. Bolesť v živote prevyšuje radosť až do momentu, kedy už žiadna radosť neexistuje. Som v depresii… bez telefónu… bez peňazí na prenájom… bez peňazí na alimenty. Strašia ma živé spomienky na zabíjanie, mŕtve telá, zlosť a bolesť. Na hladujúce a zomierajúce deti, strieľajúcich šialencov, policajtov, na zabijakov. Chcel by som mať také šťastie a stretnúť sa s Kenom (nedávno zosnulým kolegom).“

zdroj: rarehistoricalphotos.com

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Google správy

Mohlo by sa Vám tiež páčiť

facebook logo
Daj nám Like na Facebooku a získaj prístup k tým najzaujímavejším novinkám medzi prvými.