Starovekí Gréci verili, že huby dodávajú silu bojovníkom v bitke. Rimania považovali huby za dar, ktorý podávali len pri slávnostných príležitostiach. Dnes považujeme huby za vynikajúcu súčasť zdravej výživy. Vzhľadom na to, že huby obsahujú až 85 % vody a majú nízky obsah kalórií, stali sa obľúbenou zložkou redukčných diét. Hríby si jedinečne uchovávajú štruktúru počas smaženia a ich chuť zosilnie počas varenia. Huby sú voľne rastúce v mnohých regiónoch sveta. Verte, či neverte, už len obyčajný šampiňón má protirakovinné vlastnosti.
Huby sú skvelým zdrojom draslíka, minerálu, ktorý pomáha znížiť vysoký krvný tlak a znižuje riziko vzniku mozgovej mŕtvice. Jedna porcia šampiňónov poskytuje 20- 40% dennej hodnoty medi, minerálu, ktorý ma kardiopreventívne vlastnosti. Huby sú bohatým zdrojom riboflavínu (B2), vitamínu B5, niacínu (B3) a selénu. Selén je jedinečný antioxidant užitočný proti rakovine hrubého čreva a meď ako stopový prvok znižuje príznaky reumatoidnej artritídy. Antioxidanty sú látky, ktoré zabraňujú oxidačným procesom ku ktorému dochádza vplyvom voľných radikálov, čo môže viesť k poškodeniu buniek a vzniku rôznych chorôb. Matka príroda nám v hubách ponúka látku vitamín B3 (niacín), ktorý pomáha znižovať hladinu zlého cholesterolu v krvi a je užitočný pri prevencií osteoartrózy. Potraviny bohaté na niacín poskytujú ochranu proti Alzheimerovej chorobe. V neposlednom rade treba spomenúť zinok, nachádzajúci sa v telách húb, ktorý ovplyvňuje imunitný systém a tým cháni proti prechladnutiu a ušným infekciám.
Vedecké štúdie dokazujú, že extrakt z bielych húb (šampiňónov, ktoré sú k dispozícií celoročne) môže znížiť bunkové bujnenie a zmenšiť veľkosť tumoru. Hríby sa pýšia chemoprotektívnym účinkom. Je viditeľný pri príjme 100 gr húb denne. Viete, že prvé antibiotiká boli získané z húb. Hríby obsahujú nielen málo kalórií, ale aj esenciálne aminokyseliny, či zložky ako chitín, železo, zinok, vlákninu. Hríby sa vyznačujú probiotickou schopnosťou, ktorou obnovujú rovnováhu a telo získava prirodzenú odolnosť voči chorobám. Ak sa nám podarí udržať náš fungujúci imunitný systém, minimalizujeme tým frekvenciu a závažnosť ochorení, zotavíme sa rýchlo.
Komplexné cukry a ich deriváty obsiahnuté v hubách sú schopné stimulovať vyššiu produkciu cytokínov, proteínov uľahčujúcich komunikáciu medzi bunkami v imunitnom systéme. Hríby nikdy nekonzumujeme surové, varíme pri vysokej teplote, ktoré rozkladá niektorá z toxínov.
Plodnice húb akumulujú v sebe tieto toxíny: ťažké kovy a rádioaktívne látky. Aby sme sa vyvarovali konzumácie týchto toxínov a tráviacim ťažkostiam, hríby vždy spracujeme tepelne. Čím lepšia tepelná úprava, tým ľahšia stráviteľnosť húb. Druhým dôvodom, prečo treba huby vždy tepelne spracovať je potreba zabiť potenciálne patogénne baktérie. Vieme, že šampiňóny sú pestované na konskom truse. Napriek tomu, že tento trus je sterilizovaný, môžu sa v ňom nachádzať baktérie, ktoré vyvolajú v našom tele tráviace ťažkosti.
Hliva ustricová
Náš imunitný systém môžeme podporiť pomocou betaglukánov, obsiahnutých v hlive ustricovej. Hliva ustricová pomáha nielen k zvyšovaniu prirodzenej obranyschopnosti organizmu, ale aj priaznivo pôsobí na náš krvný tlak a cievny systém. Hliva nepozná chrípku či angínu, ani nachladnutie a iné virózy. Je jedinečným zdrojom vitamínov B, D, C a K a stopových prvkov chrómu, železa, jódu, zinku a medi. Zmieňuje únavu, precitlivenosť organizmu.
K hubám by sme nikdy nemali piť mlieko alebo ich zapíjať alkoholom. Huby sú ťažké na žalúdok, konzumácia alkoholu spolu s hubami by mohla zapríčiniť búšenie srdca či rozklad červených krviniek. .src
